Zlatý fond > Diela > Listy Jána Bottu


E-mail (povinné):

Ján Botto:
Listy Jána Bottu

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Zdenko Podobný, Christián Terkanič, Jaroslav Merényi, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Lenka Leštáková, Monika Kralovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 143 čitateľov


 

37. Pavlovi Dobšinskému (9. I. 1860)

Sv. Martin 9/1 860[467]

Hurra Pavle!

Vivas et crescas![468] Keď toho Sokola[469] od telkých rokov uviaznuteho na lepe na slobodu pustiť chceš.[470] Ale pozor! bo ak bude ešte silný — dostaneš pri rozpúšťaní krídel ľahko notnú facku; ak bude ale bars ukľačaný, zdrevenený, — kdeže pôjde? — a na ostatok ešte Teba samieho zje, alebo Ti na pokon zdochne ešte na Tvojom vlastnom grunte. Za ostatnô sa ale neboj, ohňa a mesa dosť, pochová sa dobre, bude teda aj spružnej sily dosť, — ale za prvô, za prvô Ti nestojím. — Veľa to toho ohlasu už bolo o tej comoedii[471] — až na ostatok ešte všemocná vôľa panujúceho Orla[472] bude tá, aby tento istý Sokol tak ako bol aj zostal na večnie veky na lepe — to bude potom špás za groš. — Preto brat môj, ani hrachu sa mi ešte jesť nechce, že by som mu takto potom popod krídla zafúkať mohol, keď je to ešte nerozhodnutá otázka: byť a nebyť.[473] Bodaj že by ale čím skorej sa šťastlivo rozhodla.

A teraz prikročme k hlavnej veci. Poneváč sa mi Turiec pri úzky vidí, teraz, keď som sa mojich chlebových prác ztriasol, chcem sa trocha prevetrieť do jari; za to sa Ti týmto osmeľujem moju Empfelungs Adressu[474] poslať, za ktorou, keď na ňu priznivej odpovedi mi popreješ, sa sám expedírovať nezameškám s počiatkom budúceho mesiaca. — Dlžobu za Povesti Ti sám donesiem.

S Bohom!

J Botto[475]


[467] — Jedna strana, 4°. Na rube listu je zachovaná adresa:

Wohlgeboren Herrn Paul v. Dobšinsky, Professor and Gymnasium zu Schemnitz.

[468] Ži a rasť (lat.).

[469] Prvé číslo Dobšinského „časopisu pre krásno, umenie a literatúru“ Sokol vyšlo až 5. mája 1860; Dobšinský však už predtým získava spolupracovníkov na toto dosť odvážne podujatie. V liste J. K. Viktorinovi už 16. 11. 1859 Dobšinský píše: „Moji známi sú: Kalinčiak, Grajchmann, Čajak, Hostinský, Kubáni, Šefranka, Hroboň, Botto, Reuss, Sládkovič, Vy — a hľa, už som Vás všetkých vyrátal; čo nad to merkujem sú vera diu minorum gentium v beletristike. Viem, že mi Vy nových pomenujete…“ (Archív Spolku sv. Vojtecha, Trnava, fasc. 142/146 — fotokópia).

[470] Ako levočskí študenti v roku 1846 — 1847 „vydávali“ Dobšinský s Bottom rukopisný časopis Holubicu, ktorá mala prílohu „brat bratov a priateľ Života“ s názvom Sokol: v roku 1847 vyšlo päť čísel Sokola (porovnaj faksimile rukopisu z roku 1977).

[471] Botto má na mysli prípravy na vydávanie Sokola.

[472] Bottov dvojzmysel: panujúca habsburgovská dynastia mala v erbe dvojhlavého orla

[473] Hamletova otázka v Shakespearovej dráme

[474] doporučenú adresu (nem.)

[475] Na tomto mieste komentárov treba spomenúť list Jána Čajaka adresovaný do Štiavnice Pavlovi Dobšinskému a Jánovi Bottovi z 10. 3. 1860 (sig. M 14 A 25): „Palko, Janko, drahí moji!… Medzi Vami — keby tak pri Jankovi sedel a hľadiac do Vašich dobrých očú, vo Vás by sa tešil, tak blízko a tak dúverne — nuž by vyšli žarty, smiech i všetky výrazy dobrého humoru najavo; ale tu?

Bože môj, bože môj, čože bude zo mňa, každý planý človek voľačo má do mňa, a tých planých ľudí tak je moc v okolí, ako tej ohnice po širokom poli — nik ju nevytrhá, nik ju nezaseje, zachovaj mi, bože, tie moje nádeje! Nádeje, nádeje, vrštek z rozmarína, keď jedna uvädne, narastie mi iná; iná mi narastie v srdiečka záhrade, nikomu som s nimi v svete ku závade. Atď.

Len to je ešte dobre, že čím mi je príkrejší tento glóbus, tým milšie mi zneje fujara moja. Pamätáte sa na tú levočskú básničku? Vtedy sa vám bola páčila, a to ma trochu upamätalo, že mám nejakú byľku známosti — aspoň geografickej — v Parnase. Janko! Palo! dva bratranky, či do korda (pamätáš, Palo, na náš súboj levočský, keď som ti palček nadťal?), či do sklanky? — no do čohokoľvek — len nezabývajte na mňa!“ V liste ďalej posiela do pripravovaného Sokola verše. Čajakovu reminiscenciu na Levoču treba opraviť na základe len teraz identifikovaného listu J. M. Straku otcovi a bratovi Jána Bottu z Levoče 10. 5. 1845 (sign. A 1431), v ktorom píše: „Jankova rana sa odvtedy, ako ju sám Miško (= brat Jána Bottu) videli, tak nepatrne premieňa, že Vám o nej práve nič zlého písať nemôžem, a dobré to, že doktoria povedali, že: za týmto sa strábením lepšie pôjde; že jeho zvláštne šťastie tak chcelo, by sa rana dobre vyčistila, a tak sa prekazilo veľkému zbieraniu, skrze ktoré by sa bola odňala živnosť prstu a bol by mu ľahko odpadol. Ostatne on sám je veselý a tá veselosť tiež hodne dopomáha k tomu, že sa rana lepší.“ Bez poznania týchto dokumentov a z iných prameňov konštatoval Ján Marták: „Botto v Levoči i ochorel. Podľa zápisníc, kde sa ospravedlňuje jeho neprítomnosť, bol chorý od konca apríla do začiatku júna 1845“ (Sborník na počesť J. Škultétyho, 1933, s. 182).

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Botto

— básnik, jeden z najvýznamnejších autorov romantických balád Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.