Listy Jána Bottu
Autor: Ján Botto
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Zdenko Podobný, Christián Terkanič, Jaroslav Merényi, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Lenka Leštáková, Monika Kralovičová
V Štiavnici 2/1 864[676]
Koma[677] Palo!
Ej, dosť si sa už nakázal, navinšoval dosť cez té sviatky — teraz už môžeš aj Ty počúvať, čiže vlastne čítať — aby si aspoň vedel ako je to. Začnem teda:
Na Vianoce opekance, na Nový rok posucha, na Veľkú noc barance a na Ducha mladucha! Na Vstúpenie žiarne ryby, na Trojicu holuby: za sto rokov nech pod zuby to všetko Ti nechybí! K tomu ešte: na Martina hodná hus a okov vína, pevná hlava, zdravé údy, dva miljony dobrých ľudí, matéria, atrament a šupáky fundament! — — — Chór drobných detí: Mladucha, barance, posucha, opekance! Chór priateľov: A kto Ti to nepraje, nech toho porance! Chór žiakov a cirkevníkov: Koľko vlasov na hlave, toľko rokov zi Sláve! Chór cigáňov: A koľko hviezd na nebi, toľko štestia na zemi!
Tu máš! to Ti za to! — A len čo Ty to telko odnieš s tou červienkou, ej Palo, Palo! — už vo dvoch listoch samá červienka — a i v tom treťom mi na Ondreja vraj poslanom, ktorý som na moje štestia, či bohužiaľ, nedostal[679] — nebodaj tiež len o samej červienke stálo. Ej Palo! Palo! nimium ne crede colori![680] veď ona červená ale nie na závidenie. A ty také nestatky robíš okolo nej ako motýľ okolo sviečky — nenadbe sa posmievati, — čert nespí! mrcha je to hostina. No ale si nemysli, že som aždaj slabým, ostal a že som zato na dolinu i našu i vašu neprišiel, že by som sa Ťa ako bol obával — oj, to nie — ale preto som teraz neprišiel, že som si to na druhý čas nahal, — na tedy t. j., keď bude arondírovanie[681] stolice Gemerskej sa vykonávať, t. j. keď Ta abscindujú[682] do dolnej Kananejskej,[683] kde Ťa naučia potom ploty páliť. Kedy to, ozaj, a či bude? Či ozaj ešte dlho budeš na tej fare kašu dúchať? — Kedyže Ti ortiel vynesú nad hlavou? — Ale už to akosi tíchne a aj v druhom ohľade akosi sa začali smery vyrovnávať. Možno že to len tak sa zdá — ako dve mačky, keď sa bijú, na chvíľu prižmúra oči, aby si tým vätšmie do očí napľuli.
Tu Ti je to svet teraz, aký sa predtým ani nechyroval. Vo dne o 10-tej sa Ti režú ani v Londýne, Janči[684] od jedného času t. j. od Jána 25-ho Dec. m. r. Ti len samé trávnice hrá, že až tak hučí pod tou Lutriou. Tam vtedy jich bol na próbu zatiahol, a že sme mu boli dobre smyčok pomastili, zase na Nový prišiel s nimi. To je čosi čudného tým starým múrom — ale ony privyknú aj na té zvuky, keby nás len viac bolo. — To je radosť ako jich ťahal, ani Piťo[685] nezadá, s ním vraj chodil, a potom sa mu aj samému zdajú, bo vraj: a tot netában nagyon sok érzék van.[686] —
Ináče sviatky sme len tak pri ultime vo štvorky strávili doma. Boli sme síce aj na Teplú k Ďurčekovi[687] sa presánkovať s celými famíliami — ale sme tam mali pri všetkej dobrej vôli od hladu pomreť. Ten škrlák sa bojí o je(ho) peknú kuchárku, za to nás chcel len tak stade odpútiť. Ale počkaj! — — Na nový rok sa mi bol aj Samo z Martina[688] sľúbil na sanicu. Sanica bola, ale on nedošiel, lajdák, — tak sme borovčiaky len sami zedli. — Či Ty ozaj pojdeš do Martina 7-ho,[689] ak pôjdeš, príď stadeto, a ja pôjdem s Tebou! alebo naspak idúc príď sem, odprevodím Ťa domov!
Hečko Ti je ešte v tom istom stadiume lásky ako pred mesiacom bol. Čaká aždaj na prvý Máj! — Tvoj bývalý svokor[690] bol na jarmok u mňa, dáva Ťa pozdravovať. — A tak teda i Ty pozdravuj všetkých známych tým spôsobom, ako Teba celô pokolenia od Adama až po Izáka[691] pozdravuje.
S Bohom!
Tvoj J Botto
[676] — Štyri strany, 8°.
[677] Kmotor (maď.); dobove veľmi užívané aj u nás.
[678] Vlastné Bottove vinše vo veršoch uverejnil P. Vongrej v knihe Zlomky z romantizmu. Bratislava 1982, s. 217 — 218.
[679] V Bottovom fonde sa skutočne tento list, ktorý mal Dobšinský písať okolo 30. 11. 1863, nezachoval. Ide však asi o obsiahly list z 13. 11. 1863 a o Dobšinského výhovorku.
[680] príliš never farbám (lat.)
[681] sceľovanie (lat.)
[682] zhodia (lat., hovorovo)
[683] podobenstvo zo židovskej histórie v biblii
[684] cigánsky hudobník v Banskej Štiavnici
[685] Jozef Piťo
[686] v slovenských piesňach je veľmi veľa citu (maď.)
[687] Ján Ďurček — katolícky farár v Teplej pri Štiavnici, neskôr v Považskom Podhradí
[688] Samo Šípka
[689] 7. 1. 1864 sa konalo výborové zasadnutie MS v Martine.
[690] G. Schmidt z Hodruše; otec prvej Dobšinského ženy.
[691] Adamovský, Izák — ich spoloční priatelia v Štiavnici.
— Z tohto času sa zachoval v Bottovom fonde list od brata Michala z 1. 1. 1864 — ďakuje v ňom, že mu Ján Botto predplatil Lichardove noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život s názvom Obzor, ktorý začal vychádzať len minulého roku. Informuje ho aj o pomeroch doma: v Skálniku si zvolili za cirkevného dozorcu Štefana Čecha miesto Kubíniho, v Čerenčanoch Petra Kellnera.
— Zachovala sa aj Dobšinského odpoveď z 31. 3. 1864; okrem iného tu spomína: „Akože sa ti ľúbä tie vojanské piesne od Jána Botto v najnovšej Lipe? Ten Viktorin ti to zná vykutiť, kde je čo. Predplatil si na dva výtisky Lipy — pre kohože ten druhý? Rád si sa vždy zavďačoval, ale teraz, keď ani nepíšeš, toto mi tým viac do očí bije — a už zase Ťa len chcem upodozrievať, že sa ženíš. Zavolajže ma na svadbu. Daxnera ti nám chcú pohnúť, ale sme vykládli cestu prípismi od Trstia do Kohúta až po Viedeň; a odtiaľ nám píšu, že takto veci dobre stoja. Tak azdaj len obstojíme i s ním“ (o Daxnerovom preložení porovnaj list 53, poznámka 13).
Galéria obrázkov
Obrázok
