Ján Botto: Listy Jána Bottu (27. Pavlovi Dobšinskému (29. — 30. VI. 1856))

Ján Botto:
Listy Jána Bottu

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Zdenko Podobný, Christián Terkanič, Jaroslav Merényi, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Lenka Leštáková, Monika Kralovičová. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

143

čitateľov

27. Pavlovi Dobšinskému (29. — 30. VI. 1856)

V. Slatina dňa 29. a 30. VI. 856^[360]

Brat Palo!

Nuž ký že je to praboh s Tebou, že mi tak nič nepíšeš — to je už raz nie dobre. Či Ťa včela po ruky uštipla, či Ti atrament vyschol, či Ti husi perá vytratili, že mi takto už nevieš dač načiarať? — Ale veď od uštipnutia, keď ona aj zapuchne, ale predca o jeden deň, týdeň, mesiac, pôl rok aj odpuchne — atrament tiež ta vyschne, ale — vody dosť — sa aj doleje; husi peria ta vytratia, ale ono aj zase narastie časom; ale to už len dačo druhô bude. Ty si si už našiel object.^[361] A! nach Ti len Pán Boh pomáha šťastlive sa na koniec dožiť — to Ti prajem bez závisti. — Braček, mne je chvála Bohu ništ, a za to Ti aj čiaram, čiaram, bývalému Palovi, čo potom na Bystrom farárom vraj ostal. Ja som ten, čo som bol, troška otrhanší, ale pri tom samý dobrý človek. Ale sa chváliť zase nemám práva, bo to som nie ja, ale okolnosti (takie)^[362] toho príčina. Lebo keď by hocijakô kyslô jablko po mojich chodníčkoch zapustil, by sa na sladkô udrvilo. A gdiež będzie blądom koňca?^[363] — bez konca! Tak teraz znamenitosti Slatinskie sú obozretie, skaly a bralá poprekračovanie, — beriem sa teda zase do novieho kraja — ktorý uhádneš ľahko, keď som Ti už predtým bol povedal. Tam ešte jesto Kozí chrbiet a Hradová^[364] atd. na prekračovania. Tam sa otvára pole novô, kam sa s prvým Aug. ponáhľam — ak p. Boh dovolí. Príď a ukáž znaky choroby, bo ináče Ťa za sedíka atd. uznať musím. — Nádeje zase peknie, len či sa zase tak nezoškrú, ako tuná — to neznám, a čo sa priam aj — zafarbíme si druhie.

B. z Chro.^[365] už išiel do Radvane a od nedeli za týdeň máme ta ísť Janča^[366] hľadať. — A Krno^[367] ozaj, kde že ten materiu zbiera? —

A čo — viacej neviem zo sveta? — do hôr aspoň toto zaletelo a sa počulo — a čo aj dačo viacej lieta sem i tam, to sa počuť zavše nemôže, bo aj sama hora hučí a tá vše všetko prehučí. Ale už na šiestu ide — ľudia čakajú — hybaj na Korčín^[368] do chládku

s Bohom

Tvoj J Botto

^[360]— Dve strany, 8°.

^[361]T. j. manželku.

^[362]Slovo je pretreté.

^[363]a kde bude blúdeniam koniec (poľ.); verš z Mickiewicza

^[364]mená vrchov nad Tisovcom (Hradovú ospieval a podľa nej mal aj pseudonym Jonatan Čipkay ako Dobroslav Hradovský)

^[365]Andrej Braxatoris z Hrochote — do Radvane ho zvolili za ev. farára 12. 5. 1856

^[366]Jančo sa stal po Sládkovičovi farárom v Hrochoti.

^[367]Andrej Krno (porovnaj list 18, poznámku 10) bol vtedy ešte kaplánom v Brezne. Biograficky veľmi zaujímavý údaj zachoval v liste Dobšinskému z Brezna 28. 8. 1856. Krno bol vtedy v Tisovci s učiteľom Eduardom Fillom. „Prišiel Botto a šli sme na Zlámance, kde Jidášovi Matikus, súc už lapený slzami Krista, nohy temer dolámal, takže Edik mal zlámancom zostať. Bola ti to kapitálna zábava až do 11. hodiny. Prial by som ti bol, aby si nás bol troch kolkárov videl. Ja a Botto na jednu ruku, Edo za dvoch bil ale i — pil. Tak rozpustilého som Eda ešte nebol videl. Evöšovu ženu temer o poctivosť manželskú doniesol, zabudnúc, neverník, na svoju rajskú Evičku. Jedna odbila a my sme hore do Dielu leteli pri rozprávkach a absurdných anekdotách, až sme skutočne, vždy menej a menej veselším duchom k samej Huganii dorazili“ (M 14 C 39). Ináč Brezňania volajú Gemer a Malohont „Záhorím, idem za Horu“. Kliepka, Klepuš, je názov kopca a jeho úpätia pri Brezne. Zlámance — hostinec s kolkárňou na starej rimavskej ceste popod Ostrú a Gralichovo.

^[368]meno vrchu nad Zvolenskou Slatinou

« predcházajúca kapitola | nasledujúca kapitola »

ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ján Botto: Listy Jána Bottu

27. Pavlovi Dobšinskému (29. — 30. VI. 1856)

Ján Botto

Ján Botto:
Listy Jána Bottu