SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

34. Pavlovi Dobšinskému (25. VII. 1858)

V Tisovci 25/7 1858[443]

Pavle!

Už tomu chvíľa, ako sme sa spolu nedovrávali, ta čože robíš, bisťužebohu! Ani mi Povesti[444] neposielaš, bezplatne síce, ale na Conto.[445] Či už nemám pred Tebou creditu?[446] — No nič to — keď mi nedúveruješ, dones mi sám jeden celý zväzok, a potom z ruky do ruky. A potom, ak by som Ti predca peniaze dák z ruky vytrhal, by si mohol ísť za mnou až do — do — Šmeksu.[447] Vieš Palo, do toho Šmeksu! Veď si Ty bol chlap dakedy — vieš ešte po skalistých stenách — muchy biť, tak reku, keď si ešte chlap, pusť sa so mnou do Šmeksu, pôjdeme hore dolu, horami dolami, starými cestami, až ta, ta, kde sa oko starô nadarmo vystrája, tam, tam budeme blúdiť bez konca, bez kraja, či počuješ Palo! Na Lomnický špic[448] pôjdeme! A to na dnes týdeň, prídi, ako sa Ti len páči, s paličkou abo bez paličky, s kapsičkou abo bez kapsičky, s turáky abo bez turákov — ako sa Ti reku len páči. Do Kežmarku na forsponte[449] alebo tiež ako sa nám bude páčiť. Pôjdeme traja, Ty, Dianiška[450] a ja, to je dosť do kompánie, úplný počet. Tak sa len maj, maj, že by si na dnes týdeň tu — bol. Odpíš po telegrafe, kedy sa Ti bude môcť a páčiť uponížiť. Do konca tohto mesiaca Ťa budem čakať. Keď neprídeš, obanuješ. Ja som s mojimi prácami za týden hotový, ta chcem mať už raz troška vyrazenia. Ty tiež nebudeš mať teraz, ako naveky, takých starostí, že by si nemohol — a Dianiška je tiež slobodný, ak sa do tých čias neožení. Preto nohu na cestu, kým je sucho. Ale počkajže za týdeň, Ty to neviem či sa dovieš a zhotuješ, preto Ti ešte tri, t. j. 3 dni radáš[451] na úplnô zobrania dávame.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Do videnia, s Bohom

Tvoj J. Botto



[443] — Jedna strana, 4°, pečať Jána Bottu.

— Na liste sa zachovala adresa: Dvojíctihodnému pánu Pavlovi Dobšinský, ev. kňazovi s úctou na Bystrej pri Štítniku.

[444] Slovenské povesti. Kniha prvá. V Rožňave a v Banskej Štiavnici 1858 — 1861. 570 s. Vydali ich August Horislav Škultéty a Pavel Dobšinský. Medzi prispievateľmi je uvedený aj Ján Botto. Dielo vychádzalo v zošitoch, pisateľ má na mysli prvé zošity.

[445] účet (lat.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[446] úver (lat.)

[447] Smokovec v Tatrách (poľ. i u nás dobovo)

[448] Lomnický štít (dobovo)

[449] povoz (nem. i u nás dobovo)

[450] Gašpar Dianiška — učiteľ v Tisovci

[451] na dôvažok (hovorovo)