Zlatý fond > Diela > Listy Jána Bottu


E-mail (povinné):

Ján Botto:
Listy Jána Bottu

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Zdenko Podobný, Christián Terkanič, Jaroslav Merényi, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Lenka Leštáková, Monika Kralovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 143 čitateľov


 

2. Pavlovi Dobšinskému (1. X. 1850)

Husiná 1. 10. 1850[14]

Palo môj! Nechcem Ti to opakovať, čo si sám na oči nametávaš, bo to stojí, t. j. že si mi už hodne premeškal písať. A to je tiež pravda, že bez vzdelania jeden druhiemu: Smutek smutkiem zostanie, veselemu nie jest veselo. Mówmy tedy o svoim.[15] Ja som teraz pri stole hodnom (hodnom preto, lebo veľa prázdniho mesta na ňom), v chyžke za troma obloky kaštieľa, v časoch minulých chýrneho, imposantne s pánom svojim až dosiaľ sa z radu dedinských chalúp vypínajúceho, slovom, v dome aristokrata — na Husinej. Čo robím? — Spýtaj sa račej čo nerobím? Storaz viac by Ti na to mohol odpovedať. Merať, prakticirovať, všetko primalie slová, alebo priveľkie — už ako sa hore vezme: najlepšie, keď Ti poviem, že robím to, čo najľahšie: z veľkieho malô. Od pár týdnov, ako som kus s principálom poperegrinoval a ako sme sa tu uhniezdili, sám vediem tohto chotára meračku. Poslal mi tu aj jedneho chlapca na pomoc, že by som sa mal s kým zjedať. Z jedneho statívneho punktu ozaj mi je svet pozerať! Nenazdaj sa, že len Ty chodíš po Kohúte — ja tiež chodím nielen po ňom, ale po Vepre, Sincu, Marindovej,[16] po Matrách i Tatrách — okom i mysľou. Len tu i tu zúžim oko v tenkú prieskulinu[17] (chopki) a myseľ do fienieho teremtetovania.[18] Tak míňa deň, tak míňajú týdne. Dakedy, dakedy pri večeri, alebo obede si kus zapolitizujeme s pánom domu a jednota jediná myslí a rozumov našich je: in hoc signo vinces![19] Vieš skade to, čo a o kom povedanô a komu[20] — no to je medzi nami palica Merkurova,[21] s tým sme potom doma — či hej? — no, no. S principálom[22] som tiež tak, — s tým sa síce vše dlho škriepievam, a len tedy sme zjednotení, keď poviem na kňazov vadu (to je vše do rozpuku a naveky do smiechu počuť ho raisonirovať).[23] Na to sme síce tiež prišli, že my len starosvetských kňazov zatracujeme t. j. bigetov. Stadeto vyšla tiež tá pekná conclusia:[24] My starokňazov nenávidíme, kto jich nenávidí, je s nami, Hurban reku (ktorieho predtým vystáť nevedel) vždy proti ním bojuje v Pohľadoch a inde, je tedy s nami, sic. Ináče je on veľmi ostrovtipný, len že nemá centrum, hrá demokrata a je aristokrat. — Raz som sa až sám zadivil, keď začal o kráse a práve slovenčiny hovoriť, ako ona jediná môže a má byť všeslavianskou rečou — druhý raz zase že v nej nieto milozvuku. Dôvody, príklady tu potom nestoja — a sa račej pozriem von z voza a poviem: de nagy szamár vólt a ki ertaz utat innét ki mérte![25] — a tu sme potom tiež doma na čistom. Vtom on začne svoje cesty a práce chváliť atd. atd. Ale čo sa to tí merári takí — ári[26] sebochlubí? — to vera neznám; nie za to, že oko seba nevidí, ale — — Že Vy divadlo chcete hrať — na čo? Obeduvať, keď človek je! Kto že bude ten Streyček Hurlivurli?[27] Povedz mu, že nebude hoden tohto poctivieho mena, že on len bude taký báťa Trtifrti. — Ja len divákom chcem zostať. Bodaj som Vás len videl, že by som si mohol s Vami po kozácky na bíne ruku stisnúť, alebo len čiapku dolu hodiť. — Pohľady sa nazdáš že čítam, že nehliviem sa nazdáš, ba áno, nie; a prečo, preto že nemám horoše[28] — a ešte acciu na tlačiareň! — Na to Ti len na rok odpoviem. — Ta že Ty, Palo, ozaj len navštevuje tých kňazov, aždaj sa dáko znovu zrodia — s Krmanom[29] sa dá hovoriť, druhých nechytaj intentationem.[30] Amen.

Šefranka[31] mi voňahdy písal že čo mu list nevrátiš. Vraj slová zemomeria slovenskieho kreše, počkaj že, čo mi vypadne (či si trimal dakedy fakli, keď nie — tak aj s tebou ameň!).[32]

Ozaj, na Ti tu zo dve šarišskie grošuvky[33] — mám ich od jedneho tamorodnieho pána spísanie. Dobrý chlapík a krása. Tohto pánov zať a má aj peknú ženičku; ale keď sme ho voňahdy boli navštíviť (na susednom Šíde býva!) s tým chlapčiskom, ja som sa doňho a tamten do jeho ženičky sekol — tak to býva.

Či ja neščeslivý, či koníčky moje? Či mi počarili frajerečky moje. Frajerečka moja jak še nosiš šumne, keby si len slovko povedala ku mne. Frajerečka moja šumného Ti stroja, keby to pán Boh dal že byš bula moja.

Tak teraz s Bohom, Palo môj, vidíme sa na jarmok v Sobote[34] alebo na Convent, ak budem môcť prísť!

Pozdrav dve doliny[35] a na dolinách — ale že hej, lebo Ťa ja vidím, či pôjdeš s pozdravením, či nie pod tým Kohútom, merkuj, že Ti čez pečenku neprezriem! Šípkovi daj do stobohov na novo, čo mi nepíše aj s Tebou. — S Bohom!

Tvoj B. m. p.


[14] — Štyri strany, 8°.

— Na poslednej strane je vosková pečať Bottovho prsteňa (holubica) a adresa v tejto úprave:

Ir Wohlgeboren Herr Paul Dobsinsky Candidaten der Theologie in N. Rocze, p. Rosnyó

[15] Smútok smútkom ostane, veselému nie je veselo. Hovorme teda o svojom (poľ.).

[16] Názvy vrchov v Slovenskom rudohorí — Muránskej planine; Klenovský Vepor je vysoký 1341 m.

[17] Slovo ťažko čitateľné.

[18] Do pekného zahrešenia (nem., maď.).

[19] V tom znamení zvíťazíš (lat.).

[20] Narážka na Nový zákon.

[21] Merkur (lat.), Hermes (gréc.) — boh obchodu, posol bohov a sprievodca duší do podsvetia; Botto vtipne použil spojenie s „pútnickou palicou“

[22] Ladislav Horvath — zememerač

[23] rozumovať (franc.)

[24] záverečná výpoveď (lat.)

[25] Ale bol veľký somár, kto si túto cestu vybral (maď.).

[26] Rozumej: somári.

[27] Divadelná hra Rodericka Benedixa Pan strejček, veselohra v troch dejstvách (neskôr vyšla v slovenskom preklade V. Paulinyho-Tótha v Sokole, 1868). O prípravách na toto predstavenie sa zmieňuje aj Ľudovít Kubáni v liste Dobšinskému z Jelšavy 17. 9. 1851: Vraj vybrali s Antonom Černokom kus — „název jeho je Strýk Hurlivurli. To je ľahký, jednoduchý, veselý a obecenstvo qualificovať mohúci kus“ (LAMS, M 14 D 3). Podobne o tom píše Dobšinskému aj Anton Černok z Jelšavy 17. 9. 1851: „Strejček Hurlivurli sa nám najprimeranejším vidí. Ten Vám aj posielame a o skorô poslovenčenie žiadame — úkoly by sa asi takto rozdeliť mohli: bar. Hermanovského by hral D. Gallay, Julinku by mohla hrať Evka Malatinská, Adolfa ak Vy abo dakto druhý neprevezme, p. Bakuliny sa podvolil hrať. Ja by si trúfal Fernanda“ (LAMS, M 14 A 26). A. Černok pochádzal z Ratkovej, bol úradníkom v Jelšave a neskôr ev. učiteľom v Jurskom.

[28] peniaze, groše (ukraj.)

[29] Ján Krman — ev. farár v Kraskove (nar. 1768)

[30] Ťažko čitateľné slová.

[31] Gustáv Adolf Šefranka pochádzal zo Štrby; v tom čase študoval lekársku fakultu v Pešti, neskôr bol lekárom v Ružomberku, kde zomrel roku 1864. So šifrou G. A. S. uverejnil spolu s Bottom preklad Mickiewiczovej balady Návrat otcov v prvom ročníku Dobšinského Sokola, 1860, č. 17. Pôvodný Šefrankov preklad sa zachoval v Bottovom fonde, štyri strany 8°.

[32] Botto tu má na mysli prácu zo zememeračskej terminológie. Sám sa o ňu zaujímal a v LAMS sme dodatočne identifikovali ako jeho prácu rukopisný zošitok s názvom Zemomeria (zápis na dvoch stranách vo variách LAMS — V 201). Aj Dobšinský sa vtedy zaoberal zbieraním a zostavovaním „zvláštnejších slovenských slov“ (porov. aj listy č. 55, 56, 60). Rizner v Bibliografii I zaznamenal tri Dobšinského rukopisné zošity: Sbierka slovenských slov — Príspevok ku slovníku. 152 s.; Príspevky k slovenskému slovníku — Idioticon. 52 s.; Haraburdy (folkloristika). 16 s. Bottovu úvahu s názvom Zemomeria pretláčame, lebo lapidárne ukazuje aj na jeho inú, „nebásnickú“, mernícku činnosť: Najsamprv, keď sa meranie spomína, musíme mať pochop o miere. Čo je to teda miera? Miera je nič inšie, ako istá určitá rozsiahlosť, ktorou sa druhé neurčité rozsiahlosti skrze prirovnania určujú, alebo merajú. Tak napr. siaha je určitá rozsiahlosť, ktorou sa rozsiahlosti čiarne neurčité zmeriavajú. Zase siaha štvorhraná je určitá rozsiahlosť, ktorou sa rozsiahlosti plánne zmeriavajú. A výsledok, t. j. premeranie sa stane, keď zvieme koľko ráz je tá určitá rozsiahlosť, alebo jednotka miery v tejže obsiahnutá. Tak jednotka početná, lenže nepremenná, je „jeden“; jednotka miery ale je zmenná (variabl). Môžu merania byť s palcom a nohou, so siahou a milou atď., kde sa t. j. alebo palec, noha, siaha, míla za jednotku miery vezme. Tak tá čiara, v ktorej sa siaha dvadsať ráz obsiahla, je dvadsaťsiahová. Najznámejšie miery sú: ríf, siaha, noha, palec, čiara, bod.

Keď vzdialenosť dvoch miest bezprostredne zvedieť chceme, to sa stať môže: podľa oka, krokom, hlasom, patou, reťazou, cestomerom. Meranie oka sa zakladá na zrovnaní vid-uhlov jedného zo statí rozličnej vzdialenosti postavenej; dále na čerstvosti farieb; toto ale všetko v rozličných okolnostiach rozličné býva. Preto zdokonalenie okomiery mnoho skúsenosti potrebuje, i to len na 1/10 — 1/20 čiastku vzdialenosti previesť možno.

Krok býva rozličný. U vojska 5 krokov robí 2 siahy, u merníkov každý krok pôl siahy. Takéto meranie pri povrchových prácach pri menších vzdialenostiach sa ešte dá užiť, bo jeho istota jedna 1/30 čiastka diaľky.

Hlas sa rovnospešne z rozličnej diaľky rozlieha, ale nie jednak pri rozličnom počasí. V tuhom počasí pri 0° stupňoch teplomera Reaum. 1165 1, pri 13° 1200 1, pri 26° 1235 1 za jednu sec. preletí. Stadeto sa i to vidí, že rýchlosť hlasu s teplom pomerne rastie a každým stupňom asi 35/13. Keď sa ale meranie má predsavzať, k tomu sa ešte vyhľadáva i dobrý časomer, t. j. hodinky, že by sa čas letenia hlasu zmeriť mohol. Vid-uhel je ten uhel, ktorý z protivných dvoch krajov dajednej stati pustené čiary v oku robia…“

[33] grošovky — popevky (dial.)

[34] Rimavská Sobota

[35] Muránska a Rimavská dolina

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Botto

— básnik, jeden z najvýznamnejších autorov romantických balád Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.