Listy Jána Bottu
Autor: Ján Botto
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Zdenko Podobný, Christián Terkanič, Jaroslav Merényi, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Lenka Leštáková, Monika Kralovičová
V Banskej Bystrici 19/1 880[961]
Ctený Pane Priateľu!
Odpusťte, že som Vám na ctený dopis Váš z predešlej jeseni až dosiaľ neodpovedal.[962] Nerozhodnosť moja strany uverejnenia „sobraných spevov“ mojich bola toho hlavnou príčinou. Teraz ale, keď mi šlechetná podujímavosť Vaša tak jasné a skvelé „kde, čo, ak?“ predkladá: nemožno mi tenže návrh Váš v úplnosti neprijať; a to tým viac, že i krúžok priateľov mojich s odobrením privítal tento nový podnik Váš, ktorý, dá Boh, želaným zdarom korunovaný bude. Skrze takéto obapolné spoznávanie sa na poli národnej spisby, koristiť budeme i my i Vy. „Síly sjednotené delají!“ — a vzájemnosť stane sa skutkom.
Usrozumený som s návrhom Vaším vo všetkom, i o honoráre, i o tlačbe v Turč. Sv. Martine, jestli Vám to práve závadno nebude; len strany životopisu by som mal malé poznamenanie. Som toho totiž náhľadu, že sú životopisy pôvodcov len k dielam fenomenálnym a zavŕšeným potrebné — a tak v prítomnom páde životopis i vystať môže. Formát vydania by som si prial taký, jaký ste pri Vašich pekných spevoch „Pod českým nebem“ upotrebili — z ktorých jedným výtiskom ste i mňa boli obdarovali, za čo Vám budíž úprimná moja vďaka! Rukopis „Sbierky“ úplnej Vám hneď poslať môžem ako bude odpísaný, najdiaľ s 1-vým Februárom.[963]
Dotýčne „vyšetrovania“ tunajšieho len to som sa dozvedel, že dajedne čísla Slov. listov na adr. p. prof. Klemensa[964] poslané akousi náhodou do rúk Direktora sa dostali, v ktorých práve on, Grünvald[965] a Ipolyi[966] v jednom dopise z B. Bystrice napadnutí boli. Direktor vraj, ale celky súkromne, p. proffessora z dopisovania upodozrieval a za zle mu to mal, — medzitým článok otázny chladnokrevnejšie prezrúc, presvedčil sa z neverne udaných tu okolností a dejov, že tenže konečne ani z tadeto písaný byť nemohol. A tak vlastne ani p. Klemens ani kto iný „vyšetrovaný“ nebol.
Zo spomenutých v liste Vašom pánov Vás všetci úctive pozdravujú, krem tých aj Turzo[967] a Šujanský.[968] Tento posledný Vás aj prácami svojimi podporovať sľubuje.
S tým Vám v novom roku mnoho zdaru prajúc som
Váš oddaný ctiteľ a priateľ J Botto
[961] — Originál listu v LA PNP v Prahe, pozostalosť R. Pokorného. Odpis vidovaný J. Martákom v LAMS, signatúra 29 I 7, dve strany, 4°.
[962] Botto odpovedá Pokornému súčasne na jeho dva listy. Rudolf Pokorný (18. 4. 1853 — 19. 9. 1887), český spisovateľ a redaktor, v tom čase bol obecným úradníkom na pražskom Žižkove. Od roku 1876 redigoval satirický časopis Paleček. Vydal desať kníh veršov. Bol priekopníkom vtedajších snáh o česko-slovenskú vzájomnosť; najmä jeho zásluhou sa v Prahe začala realizovať Knihovňa česko-slovenská, ktorej prvým zväzkom sa stali práve Bottove Spevy. Pokorný neskôr vlastným nákladom vydal veľmi významné, faktograficky jedinečné dielo Z potoulek po Slovensku vo dvoch zväzkoch 1884, 1885.
[963] Botto skutočne 1. 2. 1880 posiela rukopis Spevov do Prahy.
[964] Jozef Božetech Klemens (1817 — 1883) bol vtedy profesorom kreslenia na Gymnáziu v Banskej Bystrici.
[965] Béla Grunwald (1839 — 1886) — podžupan Zvolenskej stolice, známy z útokov na Maticu slovenskú na stránkach svojho tlačového plátku Svornosť (dobovo nazývaný Srsť)
[966] Arnold Stummer-Ipolyi (1806 — 1886) — nástupca Moysesa na biskupskom stolci banskobystrickom, známy maďarizátor
[967] Ľudovít Turzo-Nosický (1827 — 1896) — banskobystrický advokát, priateľ Jána Bottu a Sama Chalupku
[968] František Šujanský (1832 — 1907) — vtedy katolícky kňaz v Radvani (priateľ Andreja Sládkoviča), neskôr od roku 1881 farár v Selciach, plodný etnograf
— Akcie so založením a činnosťou Knihovny československé sa popri Pokornom iniciatívne zúčastnil aj básnik Adolf Heyduk (1835 — 1923), ktorý najmä zbierkou básní Cymbál a husle vyoral hlbokú brázdu v česko-slovenských vzťahoch (za ňu mu Vajanský venoval svoju prelomovú knihu poézie Tatry a more).
— Prvé dva odseky Bottovho listu publikoval Ján Marták v poznámkach k Bottovmu Súbornému dielu, s. 509 (tu treba opraviť chybný dátum listu — nie 9. 1. 1880 — ale 19. 1. 1880).
— V Bottovom fonde v LAMS sa zachovali listy od Rudolfa Pokorného (jedenásť jednotiek, signatúra 23 A 41). Listy sme uverejnili osobitne ako prílohu štúdie Česká pomoc pri vydaní Bottových Spevov 1880, zborník Literárny archív 16, Martin 1980, s 191 — 214. K tomuto Bottovmu listu sa viažu dva Pokorného listy s dátumami 5. 9. 1879 a 15. 1. 1880.
