ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

v Štiavnici 12/10 864^[730]

Koma Palo!

Práve som došiel z Turca, kde som celé 3 týdne pri sučanskej authenticácii strávil, o ktorej Ti len to chcem povedať, že vypadla tak dobre, ako som si sám žiadal. Tak reku som práve došiel a prezerajúc acta facta tunajšie, našiel som začiatok listu, ktorý sa začínal tak ako tento; bodajže ťa reku, veď som mu ho ja iste už nebol stihol dokončiť a poslať pred odchodom mojím. I tak sosbierajúc moje reflexie a combinacie nachodím sa Ti byť dlžníkom v listovaní, čo Ti týmto splatiť sa ponáhľam. Medzitým Ti mi písať veľmi ťažko prichodí; neviem, či Ti o Turci, či o Štiavnici písať mám? Ale už poručeno! ako bude tak bude, začnime od Turca. Čo tam nového? Nič! — ľudia zemiaky vyberajú, škrabú a jedia, lebo vraj zo samej nádeji človek nevyžije. Sánkovica je síce ešte nie, ale vraj bude okolo nového roku. Tak povedajú i malí i veľkí proroci. Kto sa a ako sa bude sánkovať, dolu či hore, o tom povedia len potom. Úradníctvo čuje zimu, a preto si sbiera na kožuchy; či si ale pri tom sak^[731] miesto kožucha nenadobudnú? otázka. Svetlica^[732] aj s k nej prislúchajúcimi izbami je už pod dachom, z druhej polovici asi polovica tiež už do miery rastie; ostatne sa i ten prvší oddiel len na jar okožuvať mieni, lebo teraz už pán Mráz^[733] začína sa do remesla miešať. Divadelnô ochotníctvo tiež kožuvať sa len na jar začne a už len v novookožuvanej dvorane vence sbierať hodlá. — Dotedy i celý Martin bude len švábku škrabať. Toľko o Turci. Teraz zo Štiavnice niečo. Po této dni vraj previedli stadeto bystrických maliarov, ináč mraukomanov, dvoch, dakde až hen do Komárna na zimovisko. Tým tam ešte lepšie zakúra ako mne tu na novej hospode v prostrednej apatheky, na ktorú som pred mesiacom so spevom: „So lebe wohl dú stilles Haus“^[734] od Adamovského prestehoval sa. Už ma to tam bolo domrzelo té domáce kriky, škreky familiárne — a tu mám pokoj. Chudák Adam^[735] ten darmo prelekcie o ženbe neženáčom nedržiaval, a čo mu aj predtým nikto neveril, teraz mu už uverí. Ten mal pred dakelko týdnami kríž so ženou, že mu to bolo do zbláznenia — a len málo chybelo, že sa aj jeden aj druhý nezbláznel. Tak sa dokraňkuvali, doškandalizovali, že keby rozsobáš bol možný býval, už by neboli spolu. Odišla mu preč do Trenčanských kúpeľ,^[736] pozdejšie vraj do Viedni, žeby sa vyliečila zo svojho žiarlenia, alebo vulgo žeby chromô dievčatko curovať^[737] a sebe cúru robiť dala. Této prelekcie utrápeného manžela sa bohužiaľ ale ani — nášho Hečku za mak nechytili: oženil sa i ten náš druhý Adam 23-ho m. mesiaca. Sberám sa teraz ho navštíviť, keď som mu nemohol na svadbe byť. Kto zná či ho nenajdem už miesto Flitterwochov v Gewitherwochách.^[738] Smiešno je to ozaj, keď sa Ti taký cap zaľúbi, tak sa Ti odohnať nedá ani kyjom — ani Virgilovým: O Coridon, Coridon! — No však Ty zbliakneš! — Tu prišiel maliar — chyžu mi maľovať — punctum.^[739]

16/10 — pokračovanie

V ostatnom Tvojom liste požiadal si ma dačo nového, zvláštneho Ti zdeliť o tom valnom shromaždení minulom.^[740] Nuž ale keď si (sa) nič uspokojujúceho z novín nedozvedel, odo mňa sa ver tým menej dozvieš. Chybelo vúbec života i verejne i súkromne. Verejnô shromaždenie bolo na to kopyto čo vlaňajšie; maxima jeho: jednomyslne, správnomyslne, a krátkomyslne atď. Súkromná zábava práve sa v protivnej krajnosti nachodila; maxima jej: neusporiadanosť, rozdrobenosť, jednotvárna mrveničnosť a Boh vie aká -osť. Ale aj nie div, keď to tam ani miesta, ani usporiadateľov k dákej takej slávnostnejšej zábave. Na rok ale bude i miesto i usporiadanie možno lepšie. Telkoto ako odpoveď. To je všetko, čo mi ešte v mysli pozostalo. Ba, práve keď len dačo chceš, teda ešte dačo.

Z Martina idúc cestoval som pre ukrácenia cesty cez Bystricu. Okrem toho ešte z dvoch príčin (musím Ti to zretedlne rozložiť, aby si ma neupodozrieval) a síce a) financie mi radili lineu rektissimu alebo brevissimu,^[741] a tu sa mi tá od Bystrice do Štiavnice zdala byť kratšia čiara ako od Martina tamže, čo i sám nahliadnuť musíš. Čiara Martin — Bystrica eliminovala sa nasledovne: Môj spolucestovateľ ma chcel nahať a ísť s Braxatorisom do B.^[742] čo reku? To by som i ja mohol zrobiť ak je možno — a síce z hore uvedenej príčiny a zvlášte b) z duchovnej zábavy s naším Baťkom.^[743] Vraj možno to že i tak len sám ide. Ráno o šiestej zastane koč pred Šípkom a ja ešte až dosiaľ neodhodlaný či ísť či neísť — zbieram sa z postele. Až naostatok shabajúc moje veci hybaj na voz. Tam nás už čakal Čelko^[744] na baku a vnútri Oľga^[745] podremovala od dlhej chvíle. Šlo to dosť dobre až po Mošovce. Tam nás ale už čakal druhý túrny voz Krčmérovcov^[746] piatich či šiestich. Zo samej zdvorilosti teda Ondrej vytiahol zo svojho koča a doviedol na svoje miesto p. Krčméryčku za gardedámu. To mi už bolo potom ako muche, keď ju veľa medom oblejú. A týmto rozkošiam len pri dolnej bráne v B.^[747] bol koniec. Ja ale, nemohúc vedľa plánu na druhý deň s poštou domov (do)stať, som musel v B. i s Čelkom za dva dni, kým sme príležitosť našli. To je opis tej cesty ax abrubto,^[748] z ktorého či sa pod a) a b) poznačené nádejné koristi dosiahli, to i vidieť — a lepšie domyslieť, môžeš.

S Bohom! Maj sa dobre a píš mi čím skôr aj o amortisacii,^[749] bo na ústny shovor nerátaj toho roku, tak ako ja nerácem.

Tvoj J Botto