Listy Jána Bottu
Autor: Ján Botto
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Zdenko Podobný, Christián Terkanič, Jaroslav Merényi, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Lenka Leštáková, Monika Kralovičová
[873]
Milý Bratre!
S ľútosťou som pak[874] prijal aj s listom. Človek tam![875] No nič si z toho nerob; ak sa mu dáko neštestie prihodilo, to je moja vec. Iba ak by bol peniaze dakde prepil, tak Ťa prosím, urob taký poriadok, aký sa Ti najpríhodnejší zdá byť — len aby si Ty škodu pri tom netrpel, lebo to neprijímam od Teba. Ak sa a(ždaj)[876] predca raz s obnôžkou vráti, tak po príležitosti mi to budeš môcť do Slatiny dopraviť a z tade už len d(ojde)[877] ko mne. Čo si mi poslal, ďakujem Ti i za to; prislúchajúcnosť[878] si z tej nádejnej summy odtiahni; a ak by mala byť beznádejnou, tak Ti to s najbližším dopisom poslať nezameškám.
S tým sa Vám všetkým s úctou podpisujem s Bohom!
867 6/12 Skalník
Tvoj J Botto
[873] — Jedna strana, 8°, signatúra 36 D 14.
[874] paklík, balík (z nem.)
[875] Išlo o nejakého dedinčana z Drienčan, ktorý mal pre Bottu zaobstarať tabak. Botto mu na to nechal osem zlatých, ale on — podľa neskoršieho Dobšinského listu — „kdesi na Suchej do týždňa pil a nevrátil sa domov, len keď sme ho už za strateného držali a žena bedákajúc poberala sa ho hľadať“: situácia teda celkom ako v neskoršej Kukučínovej Rysavej jalovici!
[876] Slová sú len rekonštruované a ich časti dávame do zátvoriek: papier listu je tu celkom poškodený.
[877] Slová sú len rekonštruované a ich časti dávame do zátvoriek: papier listu je tu celkom poškodený.
[878] Bottov zaujímavý neologizmus vo význame: primeraná časť. V Bottovom fonde sa zachovali dva Dobšinského listy: 6. 12. 1867 mu píše do Skálnika, kde Botto dovolenkoval, v súvislosti s „tabakovým malérom“; 12. 2. 1868 píše do Štiavnice o tabaku a o inom: „Čože, chlape, robievaš, že si tak zamĺkol? Hja, a Ty — že čo? opýtaš sa ma. Nuž bradu som zapustil, neviem, či nadlho; fajčím si, neviem či dlho čo lepší duvánik potrvá; testament Jednoty som dopísal a usporiadal, dosť dlho mi to trvalo; hotujem sa písať pre zborník matičný, dosť dlho sa ten vlečie, bo spoluodborníci moji pri tomto diele nedávajú o sebe ani znaku života. Maj sa už len dobre. A napíš dáku statočnú piesenku Ferovi do toho Hlásnika; veď Ti ten ani len dákej statočnej pesničky pre ľud hneď v prvom čísle nemá.“
Obsah diela
Obrázok
