SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

78. Štefanovi Markovi Daxnerovi (I. 1878)

[948]

Brat môj drahý!

Začínaš s vinšom list Tvoj[949] a vinš je celky (dobrý) correctný, tak že mne neprichodí len dodať: Bože daj, Bože daj! — len že ako je corektný ten vinš čo do obsahu, tak je on nie čo do formy, bo úlohy mali byť premenené,[950] pri čom som, pravda, ja mravne vyhorel: Calcul Tvoj dobrý, akcia má právo na odmenu, passivita len povinnosť odmieňať. Ale čo máš čakať od pohorelca?[951]

Žiadosť Tvoju[952] neprijať mi neprichodí, a predsa samej veci spomoženo nebude. Dovoľ mi, aby som Ti to vysvetlil.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Už v jaseni som Ti bol spomnel, že Ivana[953] domov brať i na ten pád, keď za riadneho poslucháča nebude prijatý, je nepraktičnosť. Prečo? preto, že ak mu qualificátia chybí, tú aj tak doma alebo u mňa si nenadobudne. A bez tej nemôže napred. Môj náhľad bol a je ten, že si ho mal tam nahať ako mimoriadneho. Keď by sa len reč nemecky a francúzsky, portom matematiky a kresleniu bol ešte podučil, a rok tento nebol by preň stratený, bo pri dobrých schopnosťach jeho bol by si mohol vyučovacie predmety v nasledovných 2 rokoch tak podeliť, že by za 3 roky i tak celý kurs bol dokončiť mohol, a keď by aj to nie, v známosťach by iste vyhral. — Bez študovania riadneho k dákemu fachu teraz prísť nemožno a študovať možno len v riadnom ústave. Ak má vôľu študovať, prečo si (ho) tam nenahal — ak nemá — doma si jej iste nenadobudne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Viem čo je to, keď na vyššie ústavy príde človek nepripravený.[954] 47/8-ho som to skúsil. Chyba tá, čo vtedy bola, je iste aj teraz: že v gymnásiách našich túto prípravu nadobudnúť si úplne nemožno. Takže prvý rok bez pokulhávania nejde. Nám síce sami professori hľadeli chybu túto napraviť tým, že nám riadne prednášky zaviedli k opetovaniu nižšej mathesy a geometrie. A predsa ten rok som takrečeno len na orientovania sa v odborných vedách strávil. Bol to rok síce političnými akciami pretrhnutý, ale keď by aj té neboli bývali — sotvy výsledok mojho študovania bol by iný býval. — A tak som musel ešte tretí rok aspoň do mája, kde sa rigorosa skladávali na dvúch predmetov, vynaložiť (a na rigorosa)…[955]

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama



[948] — Dve strany, 8, signatúra 23 A 11.

— Bottov koncept listu je napísaný na dvoch posledných prázdnych stranách Daxnerovho listu z 26. 12. 1877; dátum Bottovho konceptu odpovede je podľa toho začiatok januára 1878.

[949] Daxnerov list uverejnil A. M. Húska v zborníku Literárny archív 10, 1973, s. 172 (Húska tu odtlačil jedenásť Daxnerových listov Bottovi z rokov 1869 — 1880).

[950] Botto naráža na to, že on mu mal skôr gratulovať k meninám: Daxner bol od neho starší a aj meno mal skôr — Štefana bolo 26. 12., Jána 27. 12.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[951] Bottova sebairónia — paradoxne sa však vyplnila na adresátovi: Daxnerovská kúria v Tisovci neskôr zhorela. Zrejme preto sa nezachoval ani jeden Bottov list Daxnerovi (iba tento koncept). Okrem toho sa tu mnohé dokumenty zničili aj neskôr: svedčí o tom list Štefanovho synovca Sama Daxnera z Tisovca 22. 5. 1942 Jánovi V. Ormisovi — „viem zo skúsenosti, že mnoho cenných pamiatok použilo sa na zakrútenie bryndze na výpravu pre čeľaď na vrchy“ (Daxnerovský fond v LAMS).

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[952] Daxner v liste žiadal Bottu, aby prijal jeho syna Ivana — „k sebe quasi za učňa a dal mu také práce konať, pri ktorých by si spôsobnosť a známosť do jeho fachu náležajúce nadobudnúť a rozmnožiť mohol“.

[953] Ivan Daxner (1860 — 1935) vtedy odišiel pre neprospech z viedenskej polytechniky; neskôr bol správcom Tatra banky, potom tajomníkom Slovenskej ligy v Amerike; umrel v Tisovci.

[954] Botto ďalej podáva veľmi zaujímavé reminiscencie na svoje štúdium v Pešti v roku 1848.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[955] V tejto nedokončenej podobe ostal koncept Bottovho listu. — Vtedajšie hmotné pomery básnika-merníka Jána Bottu už boli veľmi dobré. Martinská účastinná sporiteľňa v roku 1878 evidovala štyri Bottove vkladné knižky s celkovou sumou 5134 zlatých (dokumenty v Bottovom fonde, LAMS).