Listy Jána Bottu

Tisovec 15. Decemb. 856^[369]

Braček zlatý! Tak sa mi nechce už to pero do ruky brať — v týchto okolnostiach mojich neurčitostí a nerozhodností a lenivostí, zmedvedilosti a pán boh vie tam ešte akých — ako psovi; ale poneváč to Tebe mám odpovedať, prinúceným sa byť cítim — aby si ma dák na Seniorát nezadal — tú povinnosť vyplniť. Najsamprú Ti ale začnem tiež od onoho času dolámania sa společne na Zlámanci u Hradovej.^[370] Bolo to síce už dávno, ešte pred smrťou nebohieho leta, a hoc aj všetko už nepamätám, predca Ti už len dačo rozpoviem. — Moje ustávania a nohydrania splodilo šťastlive asi 1000 jutier — to je basis,^[371] za to Ti to samô prvô pripomínam; na tej sa má založiť moje celô stánia. Preto teraz berem cirkel, či mi ozaj tá linea ku Tebe nebude dlkšia od nej? — Ešte som nerozhodnutý, kým kalkuli mi to neukážu. — Tak len už počkajte málo.^[372]

Teraz Ti už neviem zase, kde som prestal — aha, na bási — ako práve ta pádim, dostanem správu od Reisa^[373] o dákej uprázdnenej statii, idem ta sa dozvedať, že to má byť novo sa organizujúca Adjunctská posta ako permanentná — so 400 c m dixu diurnov^[374] a hospody — tak že by som mu písal privátne môj návrh a výminky, ktorie on vraj hore pošle pred centrál kancelláriu.

Ja som mu odpísal ako som myslel. — Na to dostanem z Bystrici od bývalieho kamaráta provocatiu^[375] za spoločníka na 6000 jutrový chotár a plán alliancí nekonečnej. Na druhý deň s veľkou prosoponesou^[376] ma dali volať na mestský dom slávny Composerát,^[377] že aby som Hačavy prijal — povedal som jim moje výminky, na ktorie bezmála (differenz 100 str.) by boli pristali, ale som contract nemohol urobiť, kým som už z tej kancelárii odpoveď nedostal. Teraz mi Reusz píše, že prijal môj list, ale že keď sa vraj u Hercega^[378] dáka služba chce dostať, že sa musí instantia písať a nie návrh (čo mi sám predtým radil), hneď aj jeden exemplár poslal, z ktorieho sa už vidia určenie z jich stránky výminky (na ktorie ja pristať nemôžem), aj celky systematizovaná posta provisorná,^[379] za ktorú sa mu poďakujem. — Ja neznám, čo je to za fifíka. S týmto so všetkým len to som docielil, že sa p. Lipták^[380] obracia lepšie poriadky na ubezpečenia budúcnosti porobiť. Čakám, čo budú za jedne. — Do Bystrici nedávam odpoveď, lebo ten istý Selma^[381] bol vyzvaný odomňa do Revúci, kde sme sa s Reuszom dovraveli, tam bol aj on, kde mu R.^[382] ponúkal dajedne práce: len ten kujon píše ta recurs na túže statiu,^[383] o ktorom mi ani slova nepovedal — tak to za zlú predhru považujem do alliancii — tak adieu!^[384]

Tak sa toto tie príčiny mojej nevoľnosti, neodhodlanosti a zmedvedilosti, z kerej keď sa preberiem ešte pred novým rokom (čo ťažko bude) ta prídem na ten súboj, a síce zbroj bude bajúzy, s ktorými si oči budeme klať. Uvidím, kto zvíťazí. — Potom ak sa len ta nepomordujeme, sa uzhovoríme aj o tom Šmeksu^[385] a plán (situations) sa hneď aj vyhotoví — na oblátky. —

Tak sa dobre maj a čakaj Tvojho

J Bottu

NB. Čo som najhlavnejšie zabudol, že t. j. zábava tvoja v poddielu zvíťazila hrozne a nezabudaditedlne^[386] — a keď Ti to hovorím, to viac znamená, ako aj tri Fillove^[387] myrthy. To je do závidenia. Veni, vidi, vinci!!^[388] — —