Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Zdenko Podobný, Christián Terkanič, Jaroslav Merényi, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Lenka Leštáková, Monika Kralovičová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 143 | čitateľov |
V. Slatina 9. Sept. 855[271]
Braček Palko! Ja som Ti len tu a tu! Bisťu svete! Som sa Ti zadržal v strmeni. Breuer spočiatku vrtil nosom, že som sa nie k nemu, lež k Lehockiemu hlásil, ja som mu tiež moju aprehensiu vyslovil, že ma na slove s L.[272] stojaceho na y[273] nahávali. A tak to bolo za jeden mesiac bez výhledu toholetošnej práce. Nuž reku, keď je tak chlape — hibaj k Braxatorisovi,[274] jeho brat[275] má predca práce a toto nerovné sprežení reku nahaj tak. Išiel som ta — chlap na meste — navaril nám sám gulášu, vína dal nanosiť a tak sme obedovali do pôl šiestej, potom došla jeho pani — aby aspoň videla stratu v špajze — napísal mi list na jeho brata a šli sme domov s jeho milosťou p. Jančom. Hneď, ak som došiel, už ma čakal Breuer s napnutím či ozaj odídem či nie. Tu je reku list, o týdeň sa dočkám odpovede, a potom sem lebo tam, do tedy jim ešte reku vďačne pomôžem. Účinkovalo — bo mi odrazu urobil návrh, kým sa parciálno meranie začne (na čo sa vlastne contract robil), námestníctvo jeho collegu pri trigonometrických a polygonometrických prácach prijať pri 500 zl. striebra ročitieho platu od 1 Aug. rátajúc. Ja som pristal pod tou výminkou, ak lepšô od Braxatorisa nepríde. Ten nepíše a ja som tu. Január celý mesiac som si tiež vyjednal na výlety — prídem ta do toho Gemera ak Boh dá, a to sa rozumie že aj Teba tam kdesi vyhľadám. Ak by si reku už mal plán na svadbu, že by si ju na ten čas preložiť ráčil.
Mestečko Slatina Ti mi je do zunovania, ani kde zabaviť, ani dač poriadniho, ba ani len potrebnie veci nemôž dostať. Na kost som sa ledva do školy dobil, aj to dosť planý za 15 striebra. — Jest tu akási kolkáreň, ale nieto compánia. Do Očovej si dakedy zarajtujeme, ale to tiež nestojí za prácu. Do Sliača nám je trochu prideľako, a Bystrica ešte ďalej, tam som ešte len raz bol, ale keď sa Banky[276] narobia, pôjde sa do toho Zvolenskieho neba. Dosiaľ som to bol len tak ako Ty na hotovom, ale sa to už míňa a do konca Sept. budem len tu na svojom panstve lozôvať — potom o tom, ak ma tá pľuhavá „Chorela“[277] nevystre. Braček, to Ti tu padajú ľudia ako pri Sevastopole[278] a (práve) po okolitých hornatých dedinkách, len hrdá Slatina stojí ešte nedotknutá! — Z dola Lieskovec je na 2/3 skaštrovaný, Víglaš tiež hynie a na Hrochoti 6-7 za deň umiera — práve tam, kde 32-ho (roku) na choleru ani jeden nezomrel a ešte Brax.[279] nás invitoval sa ta pred ňou skovať, teraz sám neznám či nezretereruje k nám. Zvolen už troška okrial, ako zakázali ovocia Krupinčiankam donášať. Kto zná, čo je vo veci. Možno že len tá Tetka[280] už len sama dade do Bystrice chcela odísť alebo ju dáka Sukuricha[281] von vycitovala. — Veľká Ti je tu povera u ľudu, o akej som ani nemyslel. Vravia, že jedna stará počula dobre za múrom ako sa v Zvolenskej tri tetky shovárali: jedna rekla: ja idem do Slatiny, do tej hrdej dediny (malej); (ale ešte dosiaľ len tak pozerá okolo plotu). Druhá: ja idem do Kováčovej (do Novohradu). Tretia: ja zostanem tu, kde teraz — a rozišli sa s ohnivými metlami vo víchor. O Veľkom Rakovi[282] tiež sa narozprávajú, že ho teraz kdesi videli, o Šjarkanovi,[283] čo nedávno valachovi ovcu odniesol atd., to si oni tak rozprávajú ako Bystričania o Hildegarde a Albrechtovi.[284] — A ešte tí lazania okolo Klokoči, Stožkov, Kalinky, to sa ľudia ešte bars detinskí — to Ti žije tam na jednom lázku cez celô leto, cez zimu — nebol nikdy ani len vo Vígľaši, ani v Zvolene, ak ho len dakedy nedali zaviesť. To tých ľudí vidieť a počuť to je dač zvláštneho. Chlapi ako duby so širokým chrbtom — a ženy strednie, širokie a špatnie na pospol. — To Ti je na krátko moje stanovisko spísanô, maj na tom dosť, bo už chvíľa, odzvonili na obed.
Pozdrav sestričku a známych mojich.
S Bohom. Káž, ale nie z bez strije[285]
J Botto
Markovič vonehdy tu lietal, práve keď som bol na odchode — bo sa tu tiež vakacie[286] — preto reku naspak idúc pôjdeme vedno do Gemera. Neznám, kedy išiel stadeto, bo som bol v horách, ale mi rozprávali, že hromoval, keď musel na, pre dvoch spravenô, sedlisko sám sadať. Ale je on chlap na to — len by si aj v našom okolí potom to právo neosoboval.
[271] — Dve strany, 8°
[272] Peter Lehocký
[273] T. j. na neurčito.
[274] Andrej Braxatoris — Sládkovič bol vtedy ev. farárom na blízkej Hrochoti pod Poľanou.
[275] Daniel Braxatoris — narodený roku 1817, starší brat A. Sládkoviča, zememerač v Dudinciach pri Leviciach; Bottom spomínaný list sa nezachoval
[276] bank — peniaze
[277] Zrejme v tejto podobe nazýval ľud „choleru“, ktorá vtedy zachvátila celú Zvolenskú stolicu.
[278] Narážka na Krymskú vojnu, porovnaj list 14, poznámka 12.
[279] Andrej Braxatoris nás pozýval (lat.)
[280] Ľudia takto dobovo nazývali smrť.
[281] Mytologická bytosť (Botto ju neskôr zakomponuje do Čachtickej panej)
[282] bytosť z ľudových rozprávok
[283] bájna bytosť (použil ju aj M. M. Hodža v skladbe Matora)
[284] staré nemecké bájoslovné bytosti z ľudovej poézie Niebelungov
[285] Bottov výraz sa dá len takto prečítať a prepísať, hoci nemá logický zmysel. Pokúšali sme sa čítať „strije“ ako „stůje“, t. j. tvar z českého slovesa „stati“: malo by to aspoň pravdepodobný zmysel v tom odkaze adresátovi, ktorý ako kňaz pri kázaní musel stáť (ale i tak nie sme si celkom istí týmto komplikovaným výkladom).
[286] Vo význame — voľné farské stanice; Pavel Markovič aj tu zhľadúva „faru“.
— básnik, jeden z najvýznamnejších autorov romantických balád Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam