Listy Jána Bottu
Autor: Ján Botto
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Zdenko Podobný, Christián Terkanič, Jaroslav Merényi, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Lenka Leštáková, Monika Kralovičová
v Skalníku l7/3 855[236]
Palo, Palo! Ty si už nenapravitedlný ako vidím, z Tebe je už nič hiba až dáka kosiba (ako to u nás zovú to krivô drevo, čo ho z dom do domu vláča, aby husi šli zháňať.) No ale sa za to nenazdaj, keď takto pekne začínam, že mi na pare zbýva, lebo ak ju — sto striel! na teba nadstavím, ta sa hiba na Parichwuoste[237] dade hľadaj — tak Ťa od koreňa vydrapí hore, že si v Hugánii[238] ani miesta nepoznáš, jako tá mucha, čo hu vetor z hovna schytil. — Na slávnom Tvojom Mýte Ti zanechávam to najúplnejšie právo principála, len ho zdrav užívaj a zažívaj až do konca. — Dačo sa mi vidí, že o maľbe pletieš[239] — slepý o barvách! — nahaj si Ty tú starú metlu len na pamiatku z gazdovstva — že by ešte i Tvoji potomci rozprávali, čo si jim v Hugánii za poklad nazhromaždil. Alebo ju zanes do vášho atramentáriuma, miesto penslíka Rafaelovho.[240] Na každý pád hu len skry het — nak svet potom nezaviera z tej zbrane tvojej i na tvoje rytierstvo. Keď by si bol ako ženatý — to je inšie, tak by ľudia vedeli, na čo je tá metla tam, aj prečo je taká zodraná. — To vajce si si mohol len schovať, bárs ho aj maľovaným tituluješ — s vajcí to zle hazardírovať, zvlášte duchovným osobám.
M.[241] Ťa d-to[242] bozáva v riť. Neukázal som mu síce túto tvoju ošípanú kartičku — ale poznám jeho vôľu.
A teraz dačo novieho. Dostal som už to povolania z Očovej a som spokojný, len že ešte do Jána budem frei.[243] Ale to dáko len prežijem a potom hajde. Plat mi sľúbený ešte ta obstojí. 8 kr. od jutra str. za merania a vyrátania a mappu — vynde to tak od 600 do 800 striebra ročite aj hospoda. A potom Detva, Poľana! to stojí za tisíc — hrmenných. Ak Boh tak dá, prídeš mi za figuranta[244] — ačak? —
Turec dáko onemel a škoda aj Sama[245] aj druhých. Ten sa Ti iste s Málou už pomeril či pomeral a hanbí sa teraz predomnou za to hrdinstvo. Budem mu písať, ale len potom. A Tebe či sa ohlásil už?
Na Hrušovo už nepôjdem, len keď vyschne (blato, ale nie nádej Krnova);[246] ináče tam obecenstvo je za Kollára,[247] je zfanatizovanô. Či je Krno nie Turčan?
Ostatne maj sa ako si žiadaš a tie teliatka len dobre vypas, že by si dostal hodnô rohovô![248]
J Botto
Pozdrav aj pánov bratov v šachu,[249] že by čím skôr vyhrali 100.000-vú partiu. Amen.
[236] — Dve strany, 8°.
[237] Ťažko čitateľné slovo.
[238] v Brezne
[239] Dobšinský Bottovi v nezachovanom liste asi niečo „priateľské“ namaľoval.
[240] Štetca Rafaela
[241] Pavel Markovič — vtedy kaplán v Hrachove
[242] detto — tak isto
[243] voľný (nem.); Jána pripadalo aj vtedy na 24. júna.
[244] T. j. za pomocníka pri zememeračských prácach.
[245] Samo Šípka
[246] Andrej Krno (1827 — 1911) pochádzal z liptovskej Nemeckej Ľupče; v tom čase bol ešte kaplánom v Hornej Lehote u Sama Chalupku. V rokoch 1855/56 bol kaplánom v Brezne (po odchode Dobšinského na faru) a od 29. 3. 1857 bol farárom v Čerenčanoch pri Rimavskej Sobote. Teda ani Krno sa do Hrušova nedostal a nepochádzal z Turca.
[247] Michal Kollár — farár v Čerenčanoch (pred Krnom)
[248] Pre zmenu zasa Bottova kresba, ktorá bola pripojená k listu, ale sa nezachovala. „Rohovô“ sa dávalo deťom v drobných po dobrom predaji dobytka (že ho pomohli odšikovať na jarmok).
[249] T. j. šachisti v Brezne, s ktorými Botto pri sporadických návštevách Dobšinského vášnivo hrával šach.
Galéria obrázkov
Obrázok
