ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[48] Originál listu (23 × 18,5 cm).

^[49] Nateraz poznáme tri samostatne vydané slovenské kázne A. Rudnayho z obdobia jeho pastorácie: Památka navštíveňá pána v padesátom roku obnovená, s kterym Boh služebníka svého grófa Berényi Gábora zamiloval (Trnava 1789); Kazeň na slavné primicie Madács Jozefa, novo-posvaťeného knaza arcibiskupstvi ostrihomského k duchovnému prospechu v Bojnanském chráme páně držaná skrz… (Trnava 1804), ktorú mal aj Hamuljak; a Kázeň na slavne primicie Batthiany Ludvika de eadem, novo-posvaťeného knaza arci-biskupstvi ostrihomského k duchovnému prospechu v Preseránském chráme páně držaná skrz… (Trnava 1804). — Rudnayho slovenské kázne súborne vydal J. Palkovič v Trnave r. 1833 pod názvom Kázne prihodné, ai iné, to jest: 82 reči duchovních, od nebohého arcibiskupa ostrihomského v Krušovcách nekdi predneseních, a vlastnú rukú spísaních.

^[50] P. J. Šafárik vo svojich Dejinách slovanského jazyka a literatúry charakterizoval A. Rudnayho (iste aj Hamuljakovou zásluhou) ako čelného predstaviteľa bernolákovských snáh: „Na čele tohto úsilia skvie sa vznešený vzor v tom šľachetnom zmysle, s akým Jeho kniežacia milosť, pán Alexander de Rudna a Diviackej Novej Vsi, prímas a najvyšší tajný kancelár Uhorského kráľovstva, ostrihomský arcibiskup atď. (nar. vo Svätom Kríži nad Váhom v Nitrianskej župe 4. októbra 1760), sám dôkladný znalec slovenského jazyka, si váži prirodzené, neodcudziteľné práva tohto jazyka ako materinskej reči veľkej časti národa zvereného jeho duchovnej ochrane. Svedčia o tom mnohé kázne, ktoré Jeho výsosť prednášala už dávnejšie v slovenskej reči a z ktorých niektoré vyšli tlačou v Trnave r. 1804, a vydanie veľkého Bernolákovho slovníka, ktorý bez jeho láskavej starostlivosti by sotva uzrel svetlo sveta.“ (Pozri preklad Šafárikových Dejín od V. Betákovej a R. Betáka, Bratislava 1963, s. 374; o Rudnaym pozri najnovšiu štúdiu M. Vyvíjalovej: Alexander Rudnay a slovenské národné hnutie. Historický časopis XVI, 1968, s. 208 — 230.)

^[51] Preklad latinského listu do slovenčiny:

Najdôstojnejší pán prepošt, môj milostivý pane!

Jestvujú tlačou vydané dve alebo tri alebo azda aj viaceré nábožné kázne, ktoré jeho výsosť knieža a prímas kráľovstva Alexander z Rudna a Diviackej Novej Vsi, vtedy ešte ako pastier duší, predniesol v slovenskej reči pri rozličných príležitostiach. Vzhľadom na jednu, povedanú roku 1804 na primíciách pána Jozefa Madáča, bol som taký šťastný, že som ju práve v uplynulých dňoch dostal do daru. Želal by som si však zaobstarať aj ostatné a nimi ozdobiť svoju nie nepatrne vystrojenú knižnicu, predovšetkým slovanskú. Keďže som ich medzitým na viacerých miestach doteraz márne hľadal a spolieham sa, že sa vo vynikajúcej bibliotéke Vašej Vysokodôstojnosti jednotlivé v dvoch alebo v troch výtlačkoch nájdu, — povzbudený milosťou Vašej Vysokodôstojnosti mnoho ráz mi preukázanou — opovažujem sa najponíženejšou prosbou obťažovať, aby ste ráčili, ak máte poruke viaceré výtlačky týchto kázní, z každej po jednom mi milostive poskytnúť a poukázať. V tom prípade však, ak by som tejto milosti nemohol dôjsť, ráčte mi milostive oznámiť zatiaľ aspoň roky a príležitosti, pri ktorých tieto želané kázne jeho výsosť predniesla, aby sa zmienka o nich v Dejinách reči a literatúry slovanskej podľa všetkých nárečí, zostavených autorom pánom profesorom Šafárikom a práve pripravených do tlače, mohla urobiť nemenej dôkladne a primerane.

Napokon porúčajúc sa do priazne ostávam so stálou úctou

V Budíne 22. novembra 1825