Listy Martina Hamuljaka I
Autor: Martin Hamuljak
Digitalizátori: Viera Studeničová, Nina Dvorská, Simona Reseková, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Peter Páleník, Slavomír Danko, Zuzana Danišová, Andrej Slodičák
(29. XII. 1830)[611]
Lásků k ubohému národu svému tak cele zaujat, že od nekolika lét temer s ničím jiným zaneprazdňovati se v stavu nejsem, o tom jedine na veky rozmýslím, jako by mu bez násilu, slušným a ludským způsobem prirozená národnost ochránena byt mohla? a kterak by v dalšém vzdělávání se i pri stanovených i pri nastávajících prekážkách pokračovati mohel. Za najpotrebnejše poznal sem se všem tým seznámiti se, čo v těchto vecech verejně konáno. Tote predevším zdáním mojím všestranně poznati slušno. — Odkudž záměr můj videti ráčite. Prijde-li na všeckú prípadnost zahynuť, aspoň nalezne budúcnost ve hromadě zebráno všecko, kterak zpráva zemská pokračovala s nami.[612]
D. 29. 12. 1830
[611] Koncept listu (37 × 23,5 cm); je to len záver listu (jeho začiatok a ostatnú časť nateraz nepoznáme), ktorým Hamuljak poslal Šafárikovi na posúdenie sľúbené výťahy z uznesení uhorských snemov o maďarčine, ktoré pripravoval na vydanie (pozri list 85).
[612] Z tohto je zjavné, že Hamuljak mal na mysli stále sa stupňujúcu maďarizáciu, o ktorej postupe zostavil zbierku oficiálnych uznesení a rokovaní z uhorských snemov v rokoch 1790 — 1830, ako o nej písal v liste Šafárikovi po 21. 11. 1830 (list 85). Žiaľ, túto Hamuljakovu významnú, po latinsky napísanú prácu, ktorá by iste jedinečným spôsobom doplnila slovenské protimaďarizačné obrany, nateraz nepoznáme. Jej názov zaznamenal Kollár vo Výklade ku Slávy dcere (Pešť 1832, s. 350), ako aj M. Chrástek v článku o Hamuljakovi v časopise Sokol (II, 1863, s. 7): Historia novejšieho rozširovania maďarčiny medzi inými národy v Uhorskej krajine.
O autorovi
Martin Hamuljak
kultúrny organizátor, redaktor, vydavateľ, historický a jazykovedný bádateľ
