Listy Martina Hamuljaka I
Autor: Martin Hamuljak
Digitalizátori: Viera Studeničová, Nina Dvorská, Simona Reseková, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Peter Páleník, Slavomír Danko, Zuzana Danišová, Andrej Slodičák
(6. X. 1824)[10]
Reverendissime Domine Canonice, Domine mihi peculiariter colendissime!
Memoriale gloriosi festi nativitatis suae celsitudinis domini principis, regni primatis Alexandri a’ Rudna et Divék-Újfalu,[11] in 30. exemplaribus[12] Reverendissimae Dominationi Vestrae in accluso submitto eo cum fiduciali una ac demisso petito: ut talia gratiose distribuere et cui visum fuerit, transmittere meque de eo benevole edocere dignetur, an non plura adhuc exemplaria fine hoc Reverendissimae Dominationi Vestrae submittere ausim, utrumve et quibus respectivorum venerabilium capitulorum cumprimis vero Nitriensis membris quaepiam abhinc transponenda non essent?
Caeterum, ut fiduciae meae parcere dignetur, oro et gratiosis Reverendissimae Dominationis Vestrae favoribus devotus, penes reciprocorum officiorum oblationem, peculiari cum cultu persevero
Reverendissimae Dominationis Vestrae
humillimus servus Mart. Hamulják
Budae die 6-ta Octobris 1824
[10] Originál listu (24 × 19 cm), na ktorom si J. Palkovič pod podpisom M. Hamuljaka poznamenal: „Rationum officialis“ (účtovný úradník). Na tretej, čistej strane listu si ďalej zapísal mená osôb, ktorým rozdal Kollárovu báseň: „Exemplaria huius Bohemici, non puri Slavonici carminis dedi.
1. Pro me. 2. Pro d. Rakovszky. 3. Madunicensi par. 4. — 7. (bez mien). 8. Reverendissimo Kovach. 9. Reverendissimo Szabó. 10. Sekretar. 11. Notar s. sedis. 12. Caerem. Huszar. 13. dto Gombar. 14. — 24. decem exemplaria Tyrnav. seminarium 10. Oct. per Pulmann. 25. — 30. (bez mien).“
(Preklad: „Exempláre tejto českej, nie čisto slovenskej básne som odovzdal.
1. Pre mňa. 2. Pre pána Rakovszkého. 3. Madunickému farárovi. 4. — 7. (bez mien). 8. Dôstojnému Kovachovi. 9. Dôstojnému Szabóovi. 10. Sekretárovi. 11. Notárovi sv. stolice. 12. Ceremoniárovi Huszarovi. 13. Ceremoniárovi Gombarovi. 14. — 24. Desať exemplárov trnavskému semináru 10. októbra prostredníctvom Pulmanna. 25. — 30. (bez mien).“
Rakovszky — toto meno nevieme s určitosťou identifikovať (možno ide o Alojza Rakovszkého (1781 — 1846), ktorý bol v rokoch 1820 — 1829 farárom v Kövesde).
Madunicensi parochus — t. j. Ján Hollý (pozri v zozname adresátov Hamuljakových listov)
Kovach — ide najskôr o Adama Kováča († 1830), ktorý sa stal r. 1820 ostrihomským kanonikom (Ludovicus Némethy: Series parochiarum et parochorum. Ostrihom 1894, s. 703).
Szabó — pravdepodobne ide o Pavla Szabóa (1752 — 1835), ostrihomského kanonika a dekana tekovského dištriktu (tamže, s. 949).
Sekretar — ide o Jozefa Rudňanského (1788 — 1859), ktorý bol tajomníkom ostrihomského vikariátu do r. 1832.
Notar s. sedis — podľa Schematizmu ostrihomskej diecézy túto funkciu zastával v roku 1824 Andreas Lyptay.
Ignác Huszár (1792 — 1849) — od roku 1819 bol ceremoniárom v Ostrihome až do 3. 12. 1824, keď odišiel za farára do Nemešian (L. Némethy: Series, s. 639).
Pavol Gombár (1795 — 1870) — pôvodom zo Skalitého, pôsobil ako ceremoniár v Ostrihome v rokoch 1822 — 1828.
Pulmann — je to Jozef Pulmann (1808 — 1863), ktorý bol v tom čase klerikom trnavského seminára.
[11] O Alexandrovi Rudnaym pozri v zozname adresátov Hamuljakových listov.
[12] Je to báseň Jána Kollára, ktorá má názov: Památka slavného dne narození Jeho Osvícenosti Alexandra Rudnayho z Rudna a Divácké Nové-vsi, knížete a primasa království uherského, arcibiskupa ostrihomského a. t. d. Dne 4. ríjna 1824 obnovená a slavená od jeho ctitelů Slováků. V Budíně, v královské universitické tiskárně. (Na exemplári, který je pripojený k tomuto Hamuljakovmu listu, si Palkovič poznačil niektoré opravy českých výrazov a tvarov na slovenské (bernolákovské): Zpráwce — Spráwce, swolá — zwolá, gen — len, křestil — krstil, sobě — sebe, Slowáků — Slowáków a i.)
[13] Preklad latinského listu do slovenčiny:
Najdôstojnejší pán kanonik, môj obzvlášť veľavážený pane!
Vašej Vysokodôstojnosti v prílohe posielam Pamiatku slávneho sviatku narodenia jeho výsosti pána kniežaťa, prímasa Alexandra z Rudna a Diviackej Novej Vsi v tridsiatich exemplároch s dôvernou a zároveň poníženou prosbou: aby ste ich ráčili milostive rozdať a rozoslať, komu sa uzná za vhodné, a mňa láskavo upovedomiť o tom, či smiem poslať na tento cieľ ešte viacej exemplárov Vašej Vysokodôstojnosti a či by sa nejaké nemohli odtiaľto dopraviť aj niektorým členom príslušných ctihodných kapitúl, predovšetkým nitrianskej? Napokon prosím, aby ste ráčili dôverovať mojej spoľahlivosti a milostivej priazni Vašej Vysokodôstojnosti oddaný popri ponuke vzájomných služieb ostávam so zvláštnou úctou
Vašej Vysokodôstojnosti najponíženejší služobník Martin Hamuljak.
V Budíne dňa 6. októbra 1824
