ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[10] Originál listu (24 × 19 cm), na ktorom si J. Palkovič pod podpisom M. Hamuljaka poznamenal: „Rationum officialis“ (účtovný úradník). Na tretej, čistej strane listu si ďalej zapísal mená osôb, ktorým rozdal Kollárovu báseň: „Exemplaria huius Bohemici, non puri Slavonici carminis dedi.

(Preklad: „Exempláre tejto českej, nie čisto slovenskej básne som odovzdal.

1. Pre mňa. 2. Pre pána Rakovszkého. 3. Madunickému farárovi. 4. — 7. (bez mien). 8. Dôstojnému Kovachovi. 9. Dôstojnému Szabóovi. 10. Sekretárovi. 11. Notárovi sv. stolice. 12. Ceremoniárovi Huszarovi. 13. Ceremoniárovi Gombarovi. 14. — 24. Desať exemplárov trnavskému semináru 10. októbra prostredníctvom Pulmanna. 25. — 30. (bez mien).“

Rakovszky — toto meno nevieme s určitosťou identifikovať (možno ide o Alojza Rakovszkého (1781 — 1846), ktorý bol v rokoch 1820 — 1829 farárom v Kövesde).

Madunicensi parochus — t. j. Ján Hollý (pozri v zozname adresátov Hamuljakových listov)

Kovach — ide najskôr o Adama Kováča († 1830), ktorý sa stal r. 1820 ostrihomským kanonikom (Ludovicus Némethy: Series parochiarum et parochorum. Ostrihom 1894, s. 703).

Szabó — pravdepodobne ide o Pavla Szabóa (1752 — 1835), ostrihomského kanonika a dekana tekovského dištriktu (tamže, s. 949).

Sekretar — ide o Jozefa Rudňanského (1788 — 1859), ktorý bol tajomníkom ostrihomského vikariátu do r. 1832.

Notar s. sedis — podľa Schematizmu ostrihomskej diecézy túto funkciu zastával v roku 1824 Andreas Lyptay.

Ignác Huszár (1792 — 1849) — od roku 1819 bol ceremoniárom v Ostrihome až do 3. 12. 1824, keď odišiel za farára do Nemešian (L. Némethy: Series, s. 639).

Pavol Gombár (1795 — 1870) — pôvodom zo Skalitého, pôsobil ako ceremoniár v Ostrihome v rokoch 1822 — 1828.

Pulmann — je to Jozef Pulmann (1808 — 1863), ktorý bol v tom čase klerikom trnavského seminára.

^[11] O Alexandrovi Rudnaym pozri v zozname adresátov Hamuljakových listov.

^[12] Je to báseň Jána Kollára, ktorá má názov: Památka slavného dne narození Jeho Osvícenosti Alexandra Rudnayho z Rudna a Divácké Nové-vsi, knížete a primasa království uherského, arcibiskupa ostrihomského a. t. d. Dne 4. ríjna 1824 obnovená a slavená od jeho ctitelů Slováků. V Budíně, v královské universitické tiskárně. (Na exemplári, který je pripojený k tomuto Hamuljakovmu listu, si Palkovič poznačil niektoré opravy českých výrazov a tvarov na slovenské (bernolákovské): Zpráwce — Spráwce, swolá — zwolá, gen — len, křestil — krstil, sobě — sebe, Slowáků — Slowáków a i.)

^[13] Preklad latinského listu do slovenčiny:

Najdôstojnejší pán kanonik, môj obzvlášť veľavážený pane!

Vašej Vysokodôstojnosti v prílohe posielam Pamiatku slávneho sviatku narodenia jeho výsosti pána kniežaťa, prímasa Alexandra z Rudna a Diviackej Novej Vsi v tridsiatich exemplároch s dôvernou a zároveň poníženou prosbou: aby ste ich ráčili milostive rozdať a rozoslať, komu sa uzná za vhodné, a mňa láskavo upovedomiť o tom, či smiem poslať na tento cieľ ešte viacej exemplárov Vašej Vysokodôstojnosti a či by sa nejaké nemohli odtiaľto dopraviť aj niektorým členom príslušných ctihodných kapitúl, predovšetkým nitrianskej? Napokon prosím, aby ste ráčili dôverovať mojej spoľahlivosti a milostivej priazni Vašej Vysokodôstojnosti oddaný popri ponuke vzájomných služieb ostávam so zvláštnou úctou

V Budíne dňa 6. októbra 1824