ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[66] Originál listu (23 × 18 cm); Palkovič si na ňom urobil tieto poznámky: „Percepi 3-a X-bris a. c. Misi per lotteriae portitorem:

1. Sermonem in primitiis Lud. Battyan 1804.

2. In primitiis Zsile Steph. per Ressetka.

3. In funere Georg. Zerdah. per Sztehlik Paulum.

4. Carmina p. Adalb. Simko.“

(Preklad: „prijal som 3. decembra tohto roku. Odoslal som po doručovateľovi z lotérie: 1. Kázeň pri primíciách Ludvika Battyanyho 1804. 2. Pri primíciách Štefana Žilu prednesenú Rešetkom. 3. Na pohrebe Juraja Zerdahelyho prednesenú Pavlom Stehlíkom. 4. Verše od Adalberta Šimku.“)

Ľudovít Battyányi (1784 — 1847) po skončení teologických štúdií na seminári v Trnave r. 1804 pôsobil ako kaplán a od r. 1807 ako farár na viacerých miestach na Slovensku (pozri L. Némethy: Series parochiarum et parochorum, s. 478). Rudnayho kázeň na jeho primície vyšla samostatne (pozri list 10, pozn. 1).

Štefan Žila (Zsilla, nar. 1800) po skončení teologických štúdií r. 1823 pôsobil ako profesor na biskupskom lýceu v Nitre a konzistoriálny advokát. Rešetkova kázeň na jeho primície vyšla samostatne s názvom: Duchovná reč, ktorú pri primiciách dv. cťih. pána Zsilla Štefana sl. biskupstva nitránskeho novoposvaťeného kňaza, v neďelu XX. po Sv. Duchu, v chráme bozském dubnickém povedal Michal Ressetka dubnickí kaplán. V Trnave 1824 (2. vydanie v Rešetkovej edícii Kázne príhodné, Trnava 1834, zv. 2, s. 517 — 541).

Pavol Stehlík (1770 — 1854) — člen Slovenského učeného tovarišstva, od ktorého poznáme nateraz iba jednu kázeň, prednesenú pri úmrtí cisárskeho radcu a komorníka, vicišpána Nitrianskej stolice Juraja Zerdahelyiho (umrel 12. 5. 1818). Názov kázne uvádza M. Rešetka (Kázne prihodné, zv. 2, s. 439): Reč smutná nad osvíceným a v Bohu odpočívajícým pánom Zerdahelyi Gyorgyom de Nitra-Zedrahely… (Skalica 1818).

Vojtech (Adalbert) Šimko (1759 — 1827) — barokový básnik, člen Slovenského učeného tovarišstva, ktorý po skončení štúdií v generálnom seminári v Bratislave r. 1788 pôsobil vo viacerých františkánskych kláštoroch na Slovensku (pozri I. Kotvan: Bibliografia bernolákovcov. Martin 1957, s. 113 — 116). Palkovičom zaslaná tlač sú najskôr Verše najdustojnejšému a visoceosvíťenému kňižati Aleksandrovi z Rudného, a Ďivácke Nové-Vsi…, ktoré vyšli pod značkou P. A. S. (Pater Adalbertus Simko) v Trnave 1820.

^[67] Juraj Palkovič v liste M. Hamuljakovi z 20. 11. 1825 (LAMS) potvrdzuje prijatie diela Štefana Lešku Elenchus, ďakuje mu za Čítanku a posiela 15 zl. za predplatených 10 exemplárov Šafárikových Dejín.

^[68] Preklad latinského listu do slovenčiny:

Najdôstojnejší pán prepošt, môj milostivý pane!

Prijal som milostivý list Vašej Vysokodôstojnosti, poslaný mi zo dňa 20. tohto mesiaca spolu s priloženými pätnástimi zlatými konvenčnej meny, určenými na desať výtlačkov Dejín reči a literatúry slovanskej podľa všetkých nárečí, ktoré zostavil autor profesor Šafárik a ktoré sú práve pripravené do tlače, čo týmto potvrdzujem.

Pred dvoma dňami opovážil som sa poštou obťažovať Vašu Vysokodôstojnosť vo veci kázní, ktoré ešte ako farár v slovenskej reči predniesol najvznešenejšie knieža, prímas z Rudna a Diviackej Novej Vsi a vyšli tlačou. Z týchto jednotlivých som Vás totiž chcel zbaviť jedného výtlačku, ak ráčite mať viacero, alebo aspoň ich podrobný opis. Obrátil som sa teda na verejného posla, pretože vec nestrpí dlhého odkladania. Preto znova opakujem najponíženejšiu prosbu a ešte väčšmi sa porúčajúc osvedčenej milosti ostávam so zvláštnou úctou

V Budíne 24. novembra 1825

napochytro