ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[14] Koncept tohto listu napísal Hamuljak na prvých dvoch stranách dvojlistu (38 × 23 cm); na tretej strane toho istého dvojlistu si zapísal koncept listu B. Tablicovi z 31. 12. 1824 (list 4). Na konci listu A. Lovichovi je táto adresa: „Reverendissimo ac doctissimo domino Adamo Lovich, ecclesiarum evang. aug. conf. addictorum I. ac venerabilis districtus Montani superintendenti, nec non ecclesiae evangel. Neosoliensis primario V. D. ministro. etc. etc. Domino mihi pecul. colendissimo Neosolii.“ (Preklad: „Najdôstojnejšiemu a vysokoučenému pánu Adamovi Lovichovi, superintendentovi evanj. a. v. slávneho a velebného banského dištriktu, ako aj poprednému kazateľovi slova božieho ev. cirkvi banskobystrickej atď. atď. Pánovi mne obzvlášť veľaváženému v Banskej Bystrici.“)

^[15] Na titulných listoch obidvoch zväzkov Dobrovského Slovanky (Praha 1814, 1815) pri mene pôvodcu nachádzame údaj, že je členom českej spoločnosti vied a slovenskej v Uhorsku („von J. Dobrowsky, der. kön. böhm. Gesellschaft der Wissenschaften und der slowakischen in Ugarn Mitglied“). Takisto v diele Antonína Marka (1785 — 1877): Logika, neb umnice (Praha 1820) je uvedené jeho členstvo vo vedeckej spoločnosti v Uhorsku („Logika… vydaná od Antonína Marka, faráře na Teyně, ouda československé společnosti v Uhřích“).

^[16] Ide o Učenú spoločnosť banského okolia (Societas litteraria Slavica montana) založenú Bohuslavom Tablicom v roku 1810 (prvé zhromaždenie mala v Kostolných Moravciach 16.5.1810), ktorá mienila vydávať učebnice, vlastivedné diela a hospodárske spisy, budovala vlastnú knižnicu so sídlom v Banskej Štiavnici a napomáhala založenie „katedry řeči a literatury slovenské při šťávnickém ev. gymnazyum.“ Okrem J. Dobrovského a A. Marka z českých dejateľov boli jej členmi Jan Svatopluk Presl, Jan Nepomuk Štěpánek a Jan Nejedlý. (Protokoly prvých zasadaní tejto spoločnosti publikoval Ján Kvačala v Časopise Muzeálnej slovenskej spoločnosti XVIII, 1921, s. 32 — 55; ďalšie protokoly spoločnosti z rokov 1811 — 1812 uverejnil Viliam Marčok v spoločenskovednom Sborníku Pedagogického inštitútu v Banskej Bystrici II. Bratislava 1964, s. 147 — 161.)

^[17] Adam Lovich bol predsedom Učenej spoločnosti banského okolia od jej založenia r. 1810 pravdepodobne až do svojej smrti r. 1831.

^[18] Spomínaným znamenitým slovanským mužom bol chorvátsky učenec Matej Peter Katančić (1750 — 1825), ktorý bol od r. 1796 profesorom archeológie a numizmatiky a správcom knižnice na univerzite v Pešti. Po ochode do penzie r. 1800 sa utiahol do františkánskeho kláštora v Budíne, kde sa venoval vedeckej práci v oblasti starovekých dejín a zemepisu. Okrem početných vydaných diel (napr. Orbis antiquus, Istri adcolarum geographia vetus a i.) viac jeho obsiahlych spisov ostalo v rukopisoch, ktoré sa po smrti autora dostali spolu s jeho bohatou knižnicou do zbierok peštianskej univerzity. O vydanie Katančićových rukopisov sa usiloval aj M. Hamuljak, hlavne v rokoch 1841 — 42 (pozri A. Maťovčík: Listy P. J. Šafárika M. Hamuljakovi. Martin 1965).

^[19] Je to dom oravského rodáka Jozefa Grigeľa (1760 — 1813), pochádzajúceho z dnes už zatopenej osady Hámre, príbuzného Bernolákovej i Hamuljakovej rodiny, ktorý bol profesorom budínskeho gymnázia a napísal viac učebníc. Hamuljak býval v jeho dome už v čase svojich gymnaziálnych štúdií v Budíne (1799 — 1804), ako aj neskôr od r. 1813 ako zamestnanec budínskej miestodržiteľskej rady.

^[20] Adam Lovich v odpovedi Hamuljakovi zo 4. 2. 1825 schvaľoval jeho úmysel a informoval ho o svojej práci (list A. Lovicha sa zachoval v Hamuljakovej pozostalosti v LAMS).

^[21] Preklad latinského listu do slovenčiny:

Najdôstojnejší pán superintendent, môj obzvlášť veľavážený pane!

Z niektorých literárnych diel, ako: z Dobrovského Slovanky a z Markovej Logiky, zo zoznamu mien pánov autorov, ktorí sa sami hlásia za členov česko-slovenskej spoločnosti v Uhorsku, nie bez potešenia som zistil, že existuje akási literárna slovanská spoločnosť aj v tejto vlasti. Od veľadôstojného pána Jána Kollára, o ktorom som predpokladal, že táto spoločnosť je mu primerane známou, sotva iné som sa mohol dozvedieť, ako že táto spoločnosť si v osobe Vašej Vysokodôstojnosti ctí svojho predsedu.

Mne a istému mužovi nie bezvýznamného mena, vzdelanému Slovanovi, veľmi by záležalo oboznámiť sa s organizáciou a stanovami tejto literárnej spoločnosti. Tomuto totiž preto: že tento muž, už v pokročilom veku, svoju krásne vystrojenú knižnicu, ktorá súvisí predovšetkým s národopisom a obsahuje mnohé veci vzťahujúce sa na slovanskú filológiu, má v úmysle ako dar venovať niektorej literárnej spoločnosti, ktorá by pestovala vedecké poznatky vo všeobecnosti, najmä však národopis a slovanskú jazykovedu, a svojimi dielami by pomáhala dvíhať vzdelanosť vlasti. Ja (preto), že sám ako milovník literatúry usilujúci sa povzniesť vzdelanosť nielen svoju, ale aj krajanov, túžim, pokiaľ vládzem, prispieť k uskutočneniu užitočného želania spomenutým mužom.

Za predpokladu, že cieľ slovanskej literárnej spoločnosti jestvujúcej už v našej vlasti nie je vzdialený od zámeru tohto muža hodlajúceho učiniť dobrý skutok, osmeľujem sa popri oznámení jeho zámeru pokorne požiadať Vašu Vysokodôstojnosť, aby ma ráčila náležite poučiť o žiadanom (?) čím skôr, v nedostatku lepšej príležitosti prostredníctvom posla z lotérie, ktorý má najbližšie prísť. —

Moje bydlisko je tu v Budíne v pevnosti, ulica Fortuna blízko Viedenskej brány, v grigeľovskom dome pod č. 145. Teda sem, prosím doručovať mne posielané listy, poštovému poslovi pri tomto doručení poverovací list azda netreba.

Napokon odovzdaný do najvzácnejšej priazne Vašej Vysokodôstojnosti ostávam so zvláštnou úctou

V Budíne dňa 30. decembra 1824