ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[233] Z tohto prvého Hamuljakovho listu Hollému sa nám zachoval koncept i čistopis (obidva formátu 38 × 23,5 cm). Na koncepte je táto adresa: „Admodum reverendo domino Joanni Hollý, ecclesiae Madunicensi parocho zelantissimo etc. etc. Domino mihi sing. colendissimo in Madunic.“ (Preklad: „Veľadôstojnému pánu Jánovi Hollému, najhorlivejšiemu farárovi cirkvi madunickej atď. atď. Pánovi mne obzvlášť veľaváženému v Maduniciach.“) List uverejnil Jozef Ambruš: Korešpondencia Jána Hollého. Martin 1967, s. 37 — 38, 251 — 252.

^[234] Sú to Rozličné básňe hrďinské, elegiacké, a lirické z Virgilia, Teokrita, Homéra, Ovídia, Tirtea, a Horáca. Preložené od Jana Hollého. S predstavenú prozodiú. Nákladem istého literaturi slovenskéj milovňíka. V Trnave 1824.

^[235] Hamuljak poslal Čítanku Hollému prostredníctvom kanonika Palkoviča už 31. 7. 1825 (pozri list 6) a tak isto mu poslal aj Leškov Elenchus.

^[236] Hollý i napriek opätovnej Hamuljakovej prosbe (pozri listy 64 a 66) vydávanie svojich básnických plodov (preklad Vergiliovej Eneidy a epos Svatopluk) aj naďalej zveroval svojmu mecénovi Jurajovi Palkovičovi. Až po Palkovičovej smrti Hollého diela vydával M. Hamuljak v almanachu Zora, samostatne i v súbornom vydaní Básňe Jana Hollého (1841 — 42).

^[237] Preklad latinského listu do slovenčiny:

Veľadôstojný pán farár, môj obzvlášť veľavážený pán vlastenec!

Dokonalý preklad básní z Homéra, Ovidia a viacerých iných do našej lahodnej materčiny od Vašej Veľadôstojnosti a jemu predchádzajúca slovenská prozódia vzbudili vo mne a mojich priateľoch, milovníkoch slovenskej literatúry, nezvyčajný pocit lásky a dôvery voči vzácnej osobe Vašej Veľadôstojnosti; na dôkaz toho už predtým sme Vašej Veľadôstojnosti poslali najnovšie plody našej literatúry, a to školskú knihu Čítanku a Elenchus vocabulorum Europaeorum cumprimis Slavicorum Magyarici usus, a teraz pripojene posielame a dávame do daru aj Históriu literatúry česko-slovenskej, spracovanú slávnym Josefom Jungmannom, profesorom humanitných tried v Prahe.

To, čo Vaša Veľadôstojnosť ráčila podať v predchádzajúcom diele, sú delikatesy, ktoré čitateľa povzbudzujú k túžbe po ešte krajšom, toho však, kto sa nimi zavďačil, istým spôsobom zaväzujú poskytovať ich hojnejšie.

Toto a všeobecná verejná mienka, v ktorej obdivujeme Vašu oduševnenú Veľadôstojnosť, ako aj úsilie napomáhať našu literatúru a pracovať v prospech krajanov dávajú nám najbezpečnejšiu nádej, že Vaša Veľadôstojnosť v rozvíjaní toho, čo tak šťastne začala na slovenskom Parnase, neustane, ba s tou istou horlivosťou, ako doposiaľ, bude týmto obsahom ešte viac spolupracovať na povznášaní kultúry a blaha krajanov.

Ba dôverujúc v toto rozhodli sme sa vyzvať Vašu Veľadôstojnosť podporovať s nami spoločenstvo v oblasti literatúry a zároveň predložiť návrh, či Vaša Veľadôstojnosť neráči svoje rukopisné práce, vzhľadom na úhľadnejšiu tlač, poslať na vydanie tunajšej Kráľovskej univerzitnej tlačiarni a určiť, či namiesto písmen používaných predtým u nás a bratov Čechov tzv. švabachových, ostatne pre slovenské (spisy) nevyhovujúcich, majú sa pri tlači použiť latinské, ktoré sa väčšmi odporúčajú aj pre úhľadnosť aj pre úspornosť a spoločné sú viacerým slovanským nárečiam, ba už aj u nás a u Čechov sa začínajú zavádzať, a nakoľko — aj vzhľadom na pedantnú korektúru tlače, ktorú ináč pri zachovaní ortografie rukopisu podujímame sa sami bezplatne vykonať — ráčite nás prizvať k účasti na dozore a jeho časť nám zveriť.

Napokon odovzdaný do najvzácnejšej náklonnosti, ostávam so zvláštnou úctou

V Budíne 20. júla 1826