Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Nina Dvorská, Simona Reseková, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Peter Páleník, Slavomír Danko, Zuzana Danišová, Andrej Slodičák. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 36 | čitateľov |
(25. II. 1831)[658]
Reverendissime Domine praeposite, Domine mihi gratiosissime!
Pretiosissimas Reverendissimae Dominationis Vestrae sub 17-a labentis ad me datas litteras, quibus projectum pro indultu edendarum ephemeridum Slavicarum faciendi recursus a me substratum, cum approbatione remittere dignabatur, die 20-a ejusdem accepi et legi cum voluptate.[659] Quidquid subsecutioni (?) adversariorum ansam dare posset, in recursu vitandum recogitans; expressiones huc nefors pertrahi queuntes, saltim nonnullis ingratas: Magyaricarum (utpote ephemeridum), et Magyaro-Hungari declinandi studio, intermedio tempore integrum illud projectum reformavi. Alterum hocce projectum, sapienti Reverendissimae Dominationis Vestrae judicio gratiose librandum, eo ratione praeponendi ephemeridibus his symboli, e Pindari Olymp. 4., v. 28.[660] desumti: „Rúk a Srdca gedna Túžeň!“ addito sub ./. demisse communico,[661] quod in symbolo hoc manus ad patriam, cor vero ad regem referatur, illudque tantundem designare debeat, ac: „Eadem, quae pro patria fortitudo manuum, etiam pro rege sinceritas cordis!“ Oro proinde humillime, dignetur Reverendissima Dominatio Vestra praesens quoque novius projectum, per extensum, reflexe cumprimis ad punctum 2-dum, uberius expendere sensaque sua mihi pari ac prius illud, gratia, quantum licuerit, ocyus manifestare; quamvis enim, ut sapientissime advertere dignatur, lente festinandum sit: non tamen plus debito cum exhibitione recursus cunctandum existimo, si etiam venturo solum anno initium faciendum esset; similium namque objectorum in pluribus, dirigenti politico regni et aulicis dicasteriis pertractatio plures menses exposcere solet; — quantum deinde, si res, ut confidentibus in Deo, a justissimo, clementissimo, augustissimo patriae communis patre sperare licet, feliciter pro nobis superata fueris, vulgatio operis, praenumerationum collectio, typothetica item et reliqua praeparatoria sibi adhuc vendicabunt temporis? Ideo sperativi collaboratores etiam tempestive provocari deberent. Plurimi quidem e paucis illis, ad quos oculos convertere possumus, requisita ad cooperationem literariam qualificatione lingvistica destituuntur; sed, modo sinceram voluntatem habeant, per laborem ipsum gradum quempiam perfectionis mox consequentur. Adminicula utique plurimis horum, inopibus passim, desunt, quibus se perficere possent; at vero qui vult finem, velle debet et media. Finis noster justus est, honestus, nobilis est: quidquid igitur de hoc persvasus, ad eundem justo, honesto modo facere potest, prompte conferat quisque necesse est. — Bibliothecae in usus egenorum literatorum erigendae curam praecipuam deposcere scopus noster videtur. Necessitatem hanc jam octo ante annos sentiens, ipse quaedam communis idgenus instituti initia, ut e remittendo originali sub .//. gratiose observare dignabitur, cum amicis ponenda existimavi;[662] sed res noin habuit durabilitatem, desiitque virium defectu longe prius ac praestitutus tentaminis instar terminus triennii venisset; quin coalitioni, quoad persistebat etiam, ullus, quod sperabatur, accessisset beneficus socius: libris proinde, quorum alioquim non erant multi, e communi penu comparatis, inter binos nostrum divisis ac illi, cujus nomen literaturae in materna nostra lingva existentiam parabat, in rata tertia bonificatis; proficuum institutum, vix natum, se solo evanuit.[663] — Idea haec, tenui opinione mea, reassumi, evolvi magis ac figi deberet; in qua, si securitati consuleretur, nos quoque communem idmodi suppellectilem librariam, juxta vires, juvare pergeremus. Atque hic foret, vili meo sensu, facillimus bonae spei literatis, egentionibus cumprimis ac in nationali literatura minus versatis, in forma commodati subveniendi modus. Queis super etiam, ut me Reverendissima Dominatio Vestra obtutuum suorum participem reddere non dedignetur, majorem in modum petere sustineo.
Licet autem subsidiarii idgenus instituti literarii organisationem subinque suo modo erectionem in longum differre nequeamus, e re tamen futurum humillime censerem, si interea etiam unus, alterve e literatis nostris, a quibus quidpiam exspectari posset, adminiculis, quibus ad lingvisticum tantisper exercitium magis nefors indiget ac destituitur, in parte quadam mox provideretur talique individuo Reverendissima Dominatio Vestra e proposita pro universali philologicae etiam culturae medio, quae curis, fatigiis, sumptibus Reverendissimae Dominationis Vestrae e propria ejusdem benignitate, lingva Slavica editur, Sacra Scriptura,[664] etiam non exspectata plenaria tomi primi consummatione, id, quod paratum est (pro quo et ego demisse supplico) gratiose transmittere dignaretur; mihi vicissim aquirendorum plurium originalis Grammaticae Bernolakianae[665] exemplarium cura incubitura.
Pro opere: „Walaská Škola Mrawow Stodola“,[666] seu prout Reverendissima Dominatio Vestra illud nominare dignatur „Walaska Stodola dobrích Mrawow Škola“, utut annunciationem ejusdem in copia ipse et hic distribuerim et ad partes miserim, apud me duo nonnisi se insinuarunt, d. Kollár et fratruelis meus, in dioec. Vaciensi capellanus;[667] tertium accipiam ego et assolvendos juxta computum a. r. domino Hollí, proprie domino Jelinek[668] missum, 7 florenos C. M. domino Jelinek oportunitate nundinarum Pesthiensium expedire constitui.
Collectionem 30. sermonum occasionalium, gratioso Reverendissimae Dominationis Vestrae nutu reimprimendam, ita ne? suae eminentiae etiam, domini cardinalis, benignissimi nostri primatis, principis a Rudna, cui Deus Nestoris annos largiri dignetur, sermones, in cura animarum habiti ac impessi [!], qui admodum rari sunt (ego duos habui, sed alterum nolens volens Kucharskio[669] dare debui), ingredientur?[670]
Caeterum expertis gratiis devotus, peculiari cum veneratione emorior
Reverendissimae Dominatiomis Vestrae humillimus servus Mart. Hamulják
Budae 25-a Februarii 1831 [671]
[658] Originál listu (26 × 21 cm).
[659] J. Palkovič M. Hamuljakovi, 17. 2. 1831; originál tohto listu nepoznáme, jeho slovenský preklad vyšiel v Sokole I, 1862, s. 410 — 411.
[660] Pindaros (ok. 518 — 442 pred n. l.) — grécky lyrický básnik; vybrané motto je z diela Olympia, kniha IV., verš 25
[661] Je to druhý koncept Hamuljakovej žiadosti o povolenie novín, opravený a doplnený Ondrejom Bošánim (1766 — 1831) — profesorom gréčtiny vo Veľkom Varadíne (uverejnila ho M. Vyvíjalová v Historických štúdiách IV, 1958, s. 84 — 85). Posudok tohto konceptu zaslal Palkovič v liste Hamuljakovi z 18. 3. 1831 (Sokol I, 1862, s. 411 — 412).
[662] Hamuljakom pripojený originál nepoznáme (o Hamuljakových snahách založiť slovanskú knižnicu pozri list 39).
[663] Spomínaní dvaja hlavní organizátori slovanskej knižnice boli M. Hamuljak a J. Koiš; tretím spoločníkom mohol byť J. Herkeľ alebo niekto iný z kruhu slovenských pešťbudínskych vzdelancov.
[664] Pozri list 79.
[665] Grammatica Slavica (1790)
[666] Dielo Hugolína Gavloviča (1712 — 1787): Valaská škola, mravov stodola, ktoré „napravil a na svetlo vidal“ Michal Rešetka v Trnave 1830 — 31 (spomínané oznámenie o vydávaní tohto diela nepoznáme).
[667] Štefan Hamuljak (pozri list 53)
[668] Ján Krstiteľ Jelínek (1780 — 1841) po otcovej smrti sa stal majiteľom tlačiarne v Trnave, v ktorej vychádzali bernolákovské spisy, diela J. Hollého a i.; u neho vyšla aj Gavlovičova Valaská škola.
[669] Andrzej Kucharski na svojej ceste po Slovensku navštívil Hollého v Maduniciach a v Budíne sa zoznámil s Hamuljakom a jeho druhmi (opis jeho cesty je v liste V. Hankovi z 19. 3. 1828, ktorý uverejnil V. A. Francev: Pisma k Viaćeslavu Ganke. Varšava 1905, s. 575 — 576).
[670] O Rudnayho samostatne vydaných kázňach, ako aj o ich súbornom vydaní v roku 1833 pozri list 10.
[671] Preklad latinského listu do slovenčiny:
Najdôstojnejší pán prepošt,
môj najmilostivejší pane!
Najvzácnejší list Vašej Vysokodôstojnosti mne datovaný 17. bežného mesiaca, s ktorým ste ráčili so schválením naspäť poslať mnou predostrený návrh na vyhotovenie žiadosti o vydávanie slovenských novín, dostal som 20. t. m. a s potešením prečítal. Čokoľvek by mohlo vyvolať námietky protivníkov, súdim, treba v žiadosti vynechať. V snahe vyhnúť sa výrazom, ktoré sa tu azda nemôžu uvádzať, aspoň niektorým nevhodným: maďarské (totiž noviny) a Maďaro-Hungari, medzi tým som celý návrh prepracoval. Tento druhý návrh, ktorý má Vaša Vysokodôstojnosť múdrou súdnosťou milostivo zvážiť, v prílohe predkladám kvôli určeniu motta týmto novinám prevzatého z Pindarových Olympia 4. v. 8 „Rúk a srdca jedna túžeň!“, pretože v tomto hesle má sa vyjadriť práve to, že ruky sa vzťahujú na vlasť, srdce zasa na kráľa, totiž „to, čo sú pre vlasť udatné ruky a pre kráľa úprimné srdce!“ Najponíženejšie teda prosím, nech ráči Vaša Vysokodôstojnosť v celej šírke uvážiť aj tento môj návrh a podrobnejšie, predovšetkým so zreteľom na druhý bod, svoju mienku s takou istou milosťou ako prv pokiaľ možno čím skôr vyjadriť. Lebo hoci, ako ráčite najmúdrejšie upozorňovať, treba sa pomaly ponáhľať, jednako súdim, že dlhšie netreba váhať s náležitým podaním žiadosti, ak aj má sa urobiť priamy začiatok v nasledujúcom roku. Lebo aj prerokovanie podobných záležitostí vo viacerých vládnych orgánoch, a to v kráľovskom správno-politickom a v dvorských, vyžaduje si mnoho mesiacov. Koľko teda — ak vec bude pre nás šťastne vybavená, ako dúfajúcim v Boha možno očakávať od najspravodlivejšieho, najmilostivejšieho a najvznešenejšieho otca spoločnej vlasti — propagácia novín, zbieranie predplatného, ďalej tlačiarenské a iné prípravy si ešte vyžiadajú času? Preto by sa mali predpokladaní spolupracovníci aj včas vyzvať. Viacerým totiž z oných niekoľkých, na ktorých môžem obrátiť zrak, chýbajú požadované jazykové znalosti pre literárnu spoluprácu, avšak len nech majú úprimnú vôľu, samou prácou potom dosiahnu istý stupeň zdokonalenia. Totiž viacerým z nich, napospol nemajetným, nedostáva sa hmotná podpora, ktorou by sa mohli povzniesť. Avšak kto chce dosiahnuť cieľ, musí chcieť aj prostriedky. Náš cieľ je správny, čestný a vznešený. Je potrebné, aby každý ochotne pomáhal, akokoľvek je o ňom presvedčený a môže naň správnym a čestným spôsobom prispievať. — Náš cieľ zdá sa vyžadovať poprednú starostlivosť o knižnicu, ktorú treba založiť pre potreby chudobných spisovateľov. Cítiac túto potrebu už pred ôsmimi rokmi sám som predpokladal s priateľmi položiť akési základy tejto spoločnej ustanovizne, ako ráčite milostivo pozorovať v pripojenej pôvodine, ktorú treba vrátiť. Avšak vec nemala trvanlivosti a zanikla pre nedostatok hmotných prostriedkov oveľa skôr ako prešla pokusne stanovená lehota troch rokov. Keďže do zväzku, kým ešte trval, nepristúpil nijaký dobročinný spoluúčastník, ako sa očakávalo, a tak knihy, ktorých nebolo veľa, zadovážené zo spoločného zdroja, rozdelili sa medzi dvoch z nás a onomu, ktorého meno oživilo literatúru v našej materinskej reči, v troch splátkach sa zaplatili. Užitočná ustanovizeň sotva v zrode sa od základu rozpadla. — Táto myšlienka by sa mala, podľa mojej skromnej mienky, znova prevziať, väčšmi rozvíjať a upevniť. S ňou, ak sa bude dbať o zabezpečenie, aj my, podľa možností, začneme podporovať takúto spoločnú vybavenú knižnicu. Toto by bol, podľa mojej nepatrnej domnienky, najlepší spôsob vypožičiavaním (kníh) pomôcť nádejným spisovateľom, predovšetkým nemajetným a menej zbehlým v národnej literatúre. A aj vzhľadom na nich osmeľujem sa žiadať, aby mi Vaša Vysokodôstojnosť ráčila vo väčšej miere odpovedať o podiele na Vašich zreteľoch. Hoci však nemôžeme nadlho odďaľovať založenie takejto pomocnej literárnej ustanovizne a neskôr svojím spôsobom jej vybudovanie, z veci predsa by som budúcnosť najponíženejšie predpokladal, ak aj medzitým jeden alebo druhý z našich spisovateľov, od ktorých možno niečo očakávať, by sa na niektorej strane čoskoro postaral o hmotnú pomoc, ktorej sa zatiaľ pri jazykovom cvičení azda viac nedostáva a chýba a takej osobe nech ráči Vaša Vysokodôstojnosť milostive poslať (za čo sa aj ja pokorne prihováram) z predkladaného Písma svätého ako všeobecného prostriedku aj pre jazykové vzdelávanie, ktoré sa starostlivosťou, námahou a nákladmi Vašej Vysokodôstojnosti z Vašej vlastnej láskavosti v slovenskom jazyku vydáva, a keďže očakávaný prvý zvazok ešte nie je úplne dokončený, aspoň to, čo je hotové. Mne naproti tomu pripadne úloha zaobstarať viacej výtlačkov pôvodnej Bernolákovej Gramatiky.
Čo sa týka diela „Walaská Škola Mrawow Stodola“ alebo ako ho Vaša Vysokodôstojnosť ráči nazývať „Walaská Stodola dobrích Mrawow Škola“, akokoľvek som jeho náveštie v hojnosti sám aj tu rozdal a na účastníkov poslal, prihlásili sa u mňa iba dvaja, pán Kollár a môj bratanec, kaplán vo Vacovskej diecéze. Tretí (výtlačok) si vezmem ja a zaplatených 7 zlatých v konv. m. podľa účtu poslaného veľadôstojným pánom Hollým, vlastne pánom Jelínkom, rozhodol som sa odoslať pánu Jelínkovi súcou príležitosťou počas peštianskeho jarmoku.
Zbierku tridsiatich príležitostných kázní, ktoré sa majú na milostivý pokyn Vašej Vysokodôstojnosti znova vytlačiť — či nie? — ako aj kázne jeho eminencie, pána kardinála, nášho najláskavejšieho prímasa, kniežaťa z Rudna, nech mu Boh ráči dožičiť Nestorove roky, prednesené v úrade dušpastiera a vytlačené, ktoré sú veľmi vzácne (mal som dve, ale jednu som chtiac-nechtiac musel dať Kucharskému), začínajú tlačiť?
Napokon porúčajúc sa do osvedčenej milosti ostávam so zvláštnou úctou
Vašej Vysokodôstojnosti najponíženejší služobník Martin Hamuljak.
V Budíne 25. februára 1831
— kultúrny organizátor, redaktor, vydavateľ, historický a jazykovedný bádateľ Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam