ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[550] Originál listu (23 × 19 cm).

^[551] Pri tomto slove Palkovič na okraji listu poznamenal: „Bohemii“.

^[552] Je to dielo Jána Kollára: Rozpravy o jmenách, počátkách i starožitnostech národu slavského a jeho kmenů, ktoré vyšlo v budínskej univerzitnej tlačiarni v auguste 1830 a na vydávaní ktorého mal Hamuljak značný podiel. Tlačené oznámenie o vydaní tohto spisu (vyšlo vo februári 1830) nateraz nepoznáme. (O tomto oznámení, ako aj o Rozpravách pozri bližšie Listy P. J. Šafárika M. Hamuljakovi, Martin 1965, s. 174 — 188).

^[553] Ide o preklad Biblie do bernolákovčiny, ktorá vyšla nákladom kanonika J. Palkoviča s názvom: Svaté Písmo starého i nového zákona podla obecného latinského, od sv. rimsko-katolickéj cirkvi potvrďeného, preložené s prirovnáňím gruntovného tekstu na svetlo vidané (Ostrihom 1832).

^[554] O Jánovi Koišovi pozri list 15.

^[555] Ide o známe dielo Mateja Bela: Notitia Hungariae novae historico-geographica, z ktorého vyšlo 5 zv. v rokoch 1735 — 42.

^[556] Podľa podrobnejšej Palkovičovej správy v liste Hamuljakovi z 10. 5. 1830 rukopisy Belových Notitií sa uchovávali v primaciálnej bibliotéke v Ostrihome (list v LAMS).

^[557] Preklad latinského listu do slovenčiny:

Najdôstojnejší pán prepošt, môj milostivý pane!

Odvažujem sa poslať Vašej Vysokodôstojnosti predplatiteľské oznámenie na spis peštianskeho Kollára o menách, počiatkoch a starožitnostiach slovanského národa, vydaný v slovanskom jazyku univerzitnou tlačiarňou, v pripojených piatich výtlačkoch s najponíženejšou prosbou, aby ste pre svoju vrodenú a právom velebenú náklonnosť voči spisovateľským snahám milostive ráčili prispieť pomocou a podporou tomuto autorovi, ktorého dielo tak závažného ako aj vhodného obsahu možno vydať aj keď nie s akýmsi malým výťažkom, ale aspoň bez ujmy verejného práva.

Je mi známe, ako Vaša Vysokodôstojnosť mnoho dobra činí a nakoľko sa obetuje pre spoločné blaho, s úctou spomeniem, ako ste teraz preťažený najmä nákladmi na vydanie Svätej Biblie pre nás, panónskych Slovákov. Avšak odhliadnuc od tohto, presvedčený o hojnej milosti Vašej Vysokodôstojnosti, nemohol som sa zdržať, aby som nasledujúce tlačenie spomenutého diela nepredniesol Vašej Vysokodôstojnosti na podrobnejšiu známosť a zároveň sa neosmelil predložiť moju pokornú odplatu za milostivé podporovanie autorovho úsilia.

Napokon najponíženejšie sa porúčajúc do vznešenej milosti ostávam s hlbokou úctou

V Budíne dňa 27. februára 1830

P. S. Môj priateľ pán Koiš, akcesista pri slávnej kráľovskej miestodržiteľskej rade, ktorý s nemalými výlohami zhromažďuje známejšie literárne diela pre práve teraz budovanú slovanskú knižnicu a pre tento cieľ získal na licitácii duplikátov v univerzitnej knižnici pred dvoma alebo troma rokmi ďalšie spomedzi Belových Dejín Uhorska, dopočul sa tam, že časť tohto diela, ktorá nevyšla tlačou, zachováva sa v rukopise v ostrihomskej arcibiskupskej knižnici alebo v knižnici metropolitnej kapituly. Želal by si kvôli úplnosti tohto rukopisného diela na spomenutý cieľ pre seba odpísať alebo dať odpísať na vlastné trovy, ak by sa mu povolilo. Osmeľujem sa teda Vašu Vysokodôstojnosť najponíženejšie prosiť, aby ma ráčila najmilostivejšie informovať o vyššie spomenutom dodatku, či totiž uvedený Belov rukopis sa skutočne nachádza na jednom či druhom mieste alebo na treťom a vlastne kde, pokiaľ ráčite mať vedomosť o veci.