ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[238] Originál listu (37,5 × 23 cm); okrem neho sa zachoval aj koncept tohto istého listu, na ktorom je adresa: „Reverendissimo domino Georgio Palkovics, praeposito s. Stephani de castro Strigoniensis et metropolitanae ecclesiae Strigoniensis canonico etc, etc. Domino mihi gratioso Strigonii.“ (Preklad: „Najdôstojnejšiemu pánu Jurajovi Palkovičovi, prepoštovi sv. Štefana z ostrihomského zámku a kanonikovi metropolitnej cirkvi ostrihomskej atď. atď. Môjmu milostivému pánovi v Ostrihome.“)

^[239] Pozri list 38.

^[240] Je to Hamuljakov list Hollému z 20. 7. 1826 (list 38).

^[241] Ide o založenie Slovanského čitateľského spolku a vybudovanie slovanskej knižnice, o čo sa usilovali slovenskí pešťbudínski vzdelanci v roku 1826. Na porade u Jána Kollára 30. 4. 1826 za účasti M. Hamuljaka, J. Herkeľa, J. Koiša, Dj. Magaraševića, S. Matejkovského a J. Kollára sa prítomní okrem iného uzniesli obstarať literárne časopisy v slovanských rečiach (zápis z tejto schôdze sa zachoval v Hamuljakovej pozostalosti v LAMS). Časopisy, ktoré mali predplácať členovia spolku, mali sa stať vlastníctvom slovanskej knižnice. Stanovisko J. Palkoviča na toto Hamuljakovo pozvanie za člena Slovanského čitateľského spolku nepoznáme (bližšie pozri A. Maťovčík: Martin Hamuljak. Život, dielo a osobnosť. Bratislava 1969).

^[242] Preklad latinského listu do slovenčiny:

Najdôstojnejší pán prepošt, môj milostivý pane!

Aby sa medzi slovanskými nárečiami, ktoré, ako pozorujeme, jestvujú v rámci monarchie, dosiahla tá jednotnosť v spôsobe písania, ktorú si treba želať a možno očakávať, a aby sa vo všeobecnosti pozdvihla vzdelanosť nášho jazyka a literatúry, zdá sa, že spomedzi významných prostriedkov je len jediný: aby hŕstka krajanov, ktorí sa venujú našim múzam, navzájom vytvárala užšie spoločenstvo a aby si navzájom podali ruky.

Veľadôstojný pán Ján Hollý, madunický farár, svojím dielom Rozličné básne atď. vzbudil vo mne, ako aj v priateľoch, s ktorými ma spája záľuba a vzdelanosť jazyka a literatúry, neobyčajný pocit slasti, ako aj lásky a dôvery voči svojej osobe, dal podnet, aby sme sa tohto znamenitého muža snažili pritiahnuť do styku s nami.

Vedení týmito pohnútkami, ako sme sa uzniesli, rozhodli sme sa spomenutému spisovateľovi odoslať osobitne list pripojený v prílohe a ako dar mu venovať zároveň Dejiny literatúry česko-slovenskej, spracované slávnym Josefom Jungmannom. Najponíženejšie prosíme Vašu Vysokodôstojnosť, v ktorej si všetci milovníci slovanských literatúr ctíme spoločného ochrancu, aby nášmu želaniu obsiahnutému v predchádzajúcom liste ráčila vyhovieť a milostive sa postarala list spolu s knihou pri naskytnuvšej sa súcej príležitosti odoslať pánu Hollému, nám však, že takto unúvame, prepáčiť.

Ochotne by sme boli poslúžili Vašej Vysokodôstojnosti druhým exemplárom tejto knihy, avšak súc si istí, že ho už ráčite mať, pre sprostredkujúce spojenie, neopovážili sme sa ho poslať.

Ostáva ešte jedno, vo veci ktorého sa pokorne obraciame na Vašu Vysokodôstojnosť: želali by sme si totiž zaobstarať literárne noviny — odkiaľ by sme čerpali pravidelné informácie o produkcii zo slovanskej literatúry vo všetkých nárečiach — predovšetkým však ruské v jednom a poľské v dvoch exemplároch, českými sme hojne zásobení. Avšak ich cena je taká vysoká, že sami nevládzeme znášať tento náklad. Či by teda Vaša Vysokodôstojnosť, ktorej totiž aj obe tieto nárečia sú zvlášť dobre známe a aj snaha o rozvíjanie slovenskej literatúry je predovšetkým vecou srdca, neráčila mať účasť pri ich čítaní a platení. Tak isto sa osmeľujeme tu predložiť najponíženejšiu a dôvery plnú ponuku s dodaním, že tieto noviny budú síce slúžiť jednotlivým čitateľom prispievajúcim na predplatné, avšak vlastníctvom budú slovanskej knižnice, ktorú začíname budovať.

Keď toto predbežne predkladáme na múdre uváženie a schválenie Vašej Vysokodôstojnosti, porúčajúc sa do osvedčenej priazne ostávam so zvláštnou úctou

V Budíne 22. júla 1826