Zlatý fond > Diela > Listy Martina Hamuljaka I


E-mail (povinné):

Martin Hamuljak:
Listy Martina Hamuljaka I

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Nina Dvorská, Simona Reseková, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Peter Páleník, Slavomír Danko, Zuzana Danišová, Andrej Slodičák.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 29 čitateľov


 

List 82. Jurajovi Palkovičovi

(11. IX. 1830)[571]

Reverendissime Domine Praeposite, Domine mihi gratiosissime!

Sacras dictiones quadragesimales Josephi Tóth Hungaricas[572] fratruelis meus Stephanus Hamulják, capellanus Nézsensis in dioec. Vaciensi,[573] jam ante complures annos in linguam Slavicam vertit opusculumque ejus, quod ego imprimi curare volebam, mox consvetam revisionem superavit etiam. Adhaesit interim res in eo, quod me relate ad observatam in versione dialectum plus, quam optassem, Bohemicam, determinare non potuerim. Post iteratas modificationes, coalitum quasi tandem est in forma, quam manuscriptum isthic ./. perdemisse adnexum exhibet, atque in hac, nostram inter et čechicam, ut videtur, media, ac utrisque fors acceptabili, caracteribus latinis easdem conciones typis vulgare intendo.[574] Priusquam tamen munus effective admoveam prelis, Reverendissimae Dominationi Vestrae manuscriptum idem pro gratiosissima, etiamsi saltem volanti — cum aliam occupationem farrago non admittet — inspectione meique penes proximam illius remissionem super sensibus suis idcirco edoctione, humillime substernere praesumo.[575]

Utrum submissum a me nuper ad Reverendissimam Dominationem Vestram, respective suam eminentiam donantem fasciculum cum comitivis rite percepisse dignabatur, gratiose informari supplico;[576] hacque occasione nuncium literarium Slavici operis, quod jam sub prela venit, humillime adnectendo,[577] expertis gratiis devotus, peculiari cum veneratione emorior

Reverendissimae Dominationis Vestrae humillimus servus Mart. Hamulják

Budae d. 11a Sept. 1830 [578]



[571] Originál listu (25,5 × 20 cm); na jeho tretej, čistej strane sú Palkovičove poznámky k rukopisnému prekladu kázní Štefana Hamuljaka:

„Praevalet in opusculo stylus Čechicus et orthographia, sed scatet provincialismis puro Slavico idiomatis oppositis.

v. g. pag. 7. skerze saepe, biw loco bol, krewawi p. 10.

v. g. pag. 8. smerti loco Smrťi, smertelnem.

v. g. pag. 11. na ruku dáwa loco do ruki.

v. g. pag. 17. odhodiw striberne etc., obesil se.

v. g. pag. 21. z mocou mnohou, p. 24 teplou krwou, p. 29 plnou hubou, p. 42 drahou krewou.

v. g. pag. 22. pestunkuj? ho (Krista).

v. g. pag. 25. ubigstwi morte.

v. g. pag. 27. Zlosnici loco Zločinci.

v. g. pag. 33. Citat. Augustinum super eo, quod Pilatus acceperit Jesum et flagellavit, tamen hoc ipsa Scriptura habet že od hlawi až do Pati ho bili? pag. 38-a quod vulnera una cum pelle fuerint refricata, dum detraherentur vestium (purpurem) hyperbolica expressio.

v. g. pag. 36. nebrž in locum ale.

v. g. pag. 44. w 21 Članku loco usitati kapitole Deuter.

NB. Textus in omnibus 7 sermonibus idem (authoris?) et tamen nulla applicatio eius nec contra regulas eloquentiae sacrae.“

(Preklad:

„V dielku prevažuje český štýl a pravopis, avšak hemží sa provincializmami odporujúcimi čisto slovenskému jazyku.

napr. str. 7. skerze často, biw miesto bol, krewawi str. 10.

napr. str. 8. smerti miesto smrťi, smertelnem.

napr. str. 11. na ruku dáwa miesto do ruki.

napr. str. 17. odhodiw striberne atď., obesil se.

napr. str. 21. z mocou mnohou, str. 24 teplou krwou, str. 29 plnou hubou, str. 42 drahou krewou.

napr. str. 22. pestunkuj? ho (Krista).

napr. str. 25. ubigstwi smrťou

napr. str. 27. Zlostnici miesto Zločinci.

napr. str. 33. Citát Augustína o tom, že Pilát prijal Ježiša a bičoval ho, avšak toto má samo Písmo: že od hlawi až do Pati ho bili? str. 38., že rany aj s kožou boli rozdrásané, keď strhali purpurové rúcho — zveličený výraz.

napr. str. 36. nebrž miesto ale.

napr. str. 44. w 21 Članku miesto používanej kapitoly Deuteronomium (piata kniha Mojžišova)

Poznámka. Text vo všetkých siedmich kázňach toho istého (autora), a jednako jeho použitie neprotirečí pravidlám posvätnej výrečnosti.“)

[572] Jozef Tóth (1763 — 1829) — pôvodom z Ivanky pri Nitre, od r. 1806 pôsobil trvalo ako farár vo Vrábľoch a r. 1810 sa stal vicearchidiakonom vrábeľského dištriktu (L. Némethy: Series parochiarum et parochorum, s. 992). V roku 1822 vydal v Bratislave knižku veľkopôstnych kázní v maďarčine s názvom Nagy Böjti Szent Beszédek. Írta és mondotta Tóth József, az Esztergomi Érsekségnek Egyházi Papja.

[573] O Štefanovi Hamuljakovi pozri list 53.

[574] Tento preklad vyhotovil Štefan Hamuljak r. 1825 a Martin Hamuljak ho už vtedy mienil vydať tlačou. Štefan Hamuljak preložil kázne pôvodne do bernolákovčiny, no na Kollárovu radu preklad upravil podľa pravidiel „českoslovenčiny“, vypracovaných Šafárikom a Kollárom. K takto upravenému prekladu Kollár napísal aj úvod, ktorý Hamuljak poslal na posúdenie spolu s rukopisom Šafárikovi (Kollárov úvod sme identifikovali a uverejnili v edícii Listy P. J. Šafárika M. Hamuljakovi, Martin 1965, s. 78 — 80). Pre nejednotnosť v otázkach jazyka a pravopisu vydanie prekladu r. 1825 zaviazlo; M. Hamuljak neskôr rukopis znova upravil a takto pripravený poslal ešte na posúdenie kanonikovi Palkovičovi.

[575] Palkovičovo stanovisko jasne vidno z poznámok zapísaných na Hamuljakovom liste (pozri tu úvodnú poznámku) a z Palkovičovho listu, ktorý Hamuljak prijal 23. 9. 1830. Palkovič rukopis v takejto podobe neodporúčal vydať, a tak M. Hamuljak od tohto zámeru ustúpil. Rukopis tohto prekladu Š. Hamuljaka dodnes nepoznáme; najskôr iba na základe tohto rokopisu Šafárik vo svojich Geschichte der slawischen Sprache und Literatur (s. 398) zaradil Štefana Hamuljaka medzi autorov pozoruhodných kázní.

[576] Je to zásielka Kollárových Rozpráv určená A. Rudnaymu (pozri listy 80 a 81).

[577] Hamuljak zaslal Palkovičovi oznámenie o vydávaní Tablicovho prekladu Anglické muzy v československém oděvu. K tomuto podujatiu zaujal Palkovič stanovisko širšieho významu v liste zo septembra 1830: „Quoad versionem Bohemicam poetarum Anglicarum per d. Tablic adornatam (ne quid dissimulem), propter multos novos terminos sine necessitate excogitatos opus habebit novo lexico Bohemico, ut a lectore intelligatur; ceterum nolo me in castra Slavorum seu rectius Csechorum aug. conf. addictorum ingerere; pace mea scribant, edant juxta suum gustum libros, dummodo pacem dent catholicis Slavoslavis, manebimus amici personae, inimici causae.“ (Preklad: „Pokiaľ ide o český preklad anglických básnikov, vyhotovený pánom Tablicom (aby som nič neopomenul), pre mnohé nové výrazy nepriliehavo utvorené bude potrebný nový český slovník, aby čitateľ porozumel. Ostatne nechcem, aby ma hádzali do tábora medzi veriacich evanjelického vyznania Slovákov alebo správnejšie Čechov. Nech si píšu v pokoji, nech si vydávajú knihy podľa svojho vkusu, len nech dajú pokoj slovensko-slovanským katolíkom, ostaneme priateľmi v osobe, nepriateľmi vo veci.“) Palkovičov list, ktorý Hamuljak prijal 23. 9. 1830, je uložený v LAMS.

[578] Preklad latinského listu do slovenčiny:

Najdôstojnejší pán prepošt, môj najmilostivejší pane!

Maďarské svätopôstne kázne Jozefa Tótha preložil do slovenského jazyka môj bratanec Štefan Hamuljak, kaplán v Nézse vo vacovskej diecéze, už pred viac rokmi a jeho dielko, ktoré som chcel dať vytlačiť, podrobil som aj obvyklému prezretiu. Vec medzitým zaviazla na tom, že som sa vzhľadom na nárečie používané v preklade nemohol rozhodnúť viac, ako by som si želal, pre české. Po opätovných úpravách akoby konečne zjednotené v podobe, ktorú dokazuje tento rukopis v prílohe pokorne pripojený, a v nej, ktorá je, ako vidno, strednou medzi naším a českým (nárečím) a azda prijateľnou pre jedno i druhé, snažím sa tieto kázne vytlačiť latinskými písmenami. Prv však, ako spisok v skutočnosti odovzdám do tlače, opovažujem sa najponíženejšie predložiť tento rukopis Vašej Vysokodôstojnosti, aby ho najmilostivejšie hoci aspoň letkom prezrela — keďže zaujatosť nedovoľuje iné zaneprázdnenie — a mne teda pri jeho najbližšom vrátení vyjadrila vlastnú mienku.

Prosím o milostivú správu, či ste ráčili v poriadku dostať balíček so spomínaným listom, ktorý som nedávno poslal Vašej Vysokodôstojnosti, resp. ním podaroval jeho eminenciu. A keď pri tejto príležitosti pripojujem písomné oznámenie na slovanské dielo, ktoré ide už do tlače, porúčajúc sa do osvedčenej milosti ostávam so zvláštnou úctou

Vašej Vysokodôstojnosti

najponíženejší služobník Martin Hamuljak.

V Budíne dňa 11. septembra 1830




Martin Hamuljak

— kultúrny organizátor, redaktor, vydavateľ, historický a jazykovedný bádateľ Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.