Listy Martina Hamuljaka I
Autor: Martin Hamuljak
Digitalizátori: Viera Studeničová, Nina Dvorská, Simona Reseková, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Peter Páleník, Slavomír Danko, Zuzana Danišová, Andrej Slodičák
(3. IV. 1832)[690]
Reverendissime Domine Praeposite, Domine mihi gratiosissime!
Dominus Beimel typographus[691] admanuavit mihi quatuor exempla Bibliorum, benignitate Reverendissimae Dominationis Vestrae, nostra Slavoslavica lingva editorum, signanter partem primam.[692] Unum horum exemplarium in continenti heri clarissimo domino Joanni Kollár, VDMinistro, Pestinum detuli, in hospitio absentis relictum; alterum clarissimo domino professori Schaffarik Neoplantam propediem transponam; tertium vel domino Kois, vel probabilius fratrueli meo Stephano Hamulják, in dioecesi Vacziensi parochiae Nézsensis capellano, admanuabo; quartum denique pro me retinebo, pro quo Reverendissimae Dominationi Vestrae humillimas gratias agens, expertis gratiosis favoribus devotus, peculiari cum veneratione emorior
Reverendissimae Dominationis Vestrae humillimus servus et cultor perennis Mart. Hamulják
Budae d. 3-a Aprilis 1832 [693]
[690] Originál listu (36 × 22,5 cm), na ktorom je odtlačok Hamuljakovho prsteňa v pečatnom vosku a adresa ako na liste 39.
[691] Jozef Beimel — majiteľ kníhtlačiarne a nakladateľ v Ostrihome a v Pešti, u ktorého vyšiel aj Palkovičov preklad Svatého písma. (Gulyás Pál: Magyar írók élete és munkái. II. Budapest 1940, s. 865.)
[692] Pozri list 95.
[693] Preklad latinského listu do slovenčiny:
Najdôstojnejší pán prepošt, môj najmilostivejší pane!
Pán tlačiar Beimel doručil mi štyri exempláre Biblie, vydanej z láskavosti Vašej Vysokodôstojnosti v našej slovensko-slovanskej reči, a to prvú časť. Jeden z týchto exemplárov som hneď včera zaniesol do Pešti najslávnejšiemu pánu Jánovi Kollárovi, kazateľovi slova božieho, nechal som mu ho v byte, keďže nebol doma. Druhý exemplár čo najskôr odošlem do Nového Sadu najslávnejšiemu pánu profesorovi Šafárikovi, tretí zas doručím buď pánu Koišovi, alebo pravdepodobnejšie môjmu bratancovi Štefanovi Hamuljakovi, kaplánovi na fare v Nézse vo vacovskej diecéze, a napokon štvrtý si nechám pre seba, za čo vzdávajúc najponíženejšiu vďaku Vašej Vysokodôstojnosti porúčam sa do osvedčenej milostivej priazne a ostávam so zvláštnou úctou
Vašej Vysokodôstojnosti najponíženejší služobník a neprestajný ctiteľ Martin Hamuljak.
V Budíne dňa 3. apríla 1832
O autorovi
Martin Hamuljak
kultúrny organizátor, redaktor, vydavateľ, historický a jazykovedný bádateľ
