SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Za sklom

Videl som kvety, utešené kvety. Usmievali sa na mňa spoza skla, pred ním som zastal opätovne, vpíjajúc sa do tých dokonale ušľachtilých farieb.

Vedľa mňa zastali aj iní a bol som rád, počujúc chváliť: Pekné kvety — nádherné kvety!

Rozhodol som sa kúpiť z nich. Aj som spravil, ale aké veľké bolo moje sklamanie! Na otvorenom vzduchu vybledli tie farby, lupienky pŕchli, lístie prašivelo…

Ani som sa neopovážil pochváliť svojim hosťom, od nich by tak rád bol čul: Pekné kvety — nádherné kvety!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

A včera spomínal priateľ znamenitého človeka, ktorého by všetci obdivovali, keby žil za sklom a tam pracoval.

— Áno, áno, tak je to s mnohými z najväčších! — dosvedčiac pomyslel som na svoje kvety.