Sochár a čas
Autor: Martin Rázus
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Anna Studeničová, Patrícia Šimonovičová, Jana Jamrišková, Tibor Várnagy, Viera Marková, Eva Studeničová
Ach, Bože, čo si ja počnem, čože si ja už len počnem teraz?! — rozbedáka sa jedného dňa pani S., prevracajúc po dome všetko čím hore, tým dolu. — Žofka, Žofka, nevidela si niekde náprstok, ten — vieš atď.
Žofka, chyžná i pestúnka v domácnosti, nevidela ani zbly, ale práve preto musí usilovne hľadať, zhybujúc sa pod postele, šmátrajúc metlou popod skrine a vôbec všade, kam sa nedá inak priblížiť. Pritom, pravda, vypočúva i karhanie a lamentácie, ako: Náprstok… náprstoček, jediná pamiatka po mojej nebohej mamičke… Čo si ja už len počnem? Ako ja to prenesiem. — Ach…
— A toto je nie? — ozve sa konečne Žofka, podávajúc, čo našla v ktorejsi zabudnutej zásuvke. Nato nasleduje dojímavá scéna. Milosťpani, vytrhnúc jej náprstok z ruky, pritisne ho k perám, potom i Žofku vybozkáva, lebo darmo — ona mala svoju nebohú mamičku rada, veľmi rada, a uctí si jej pamiatku nadovšetko.
Žofka vyjde hlboko dojatá — ale ešte toho istého dňa počuje mimoriadne úradným a ostrým hlasom volať: — Žofia, Žofia! — Vrazí do izby — ak zas ten nešťastný náprstok alebo nejaká iná pamiatka po mamičke, a tu zahrnie ju milosťpani:
— Žofia, počuj, neprivrávaj sa ty mne, deťom tvojou hlúpou sedliačtinou, ja to nechcem, im toho nebude treba — rozumieš?
— Áno, prosím! — prisvedčí Žofka, sľúbiac svätosväte, že sa bude deťom privrávať len po pansky, keď to ony inak nepotrebujú. Ale ako ide z izby, jej hlavičkou mihne sa čosi, čo by však za svet nepovedala nikomu. Nebohá mamička milosťpanej totiž nevedela — inak, len po slovensky.
O autorovi
Martin Rázus
básnik, prozaik, dramatik, publicista, politik — kritik pomerov 1. ČSR, kňaz
Galéria obrázkov
Obrázok
