SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dve kupoly

Prvá z nich klenie sa nad otvoreným vnútrom obrovského dómu, šinúc sa v smelých oblúkoch k centrálnemu bodu zázračnej stavby… Stojíme na galérii,[11] kam sme sa dostali, semitkujúc a krútiac sa schodmi úzkych kamenných chodieb. Upozornia nás na steny, zdobené freskami zo života apoštola Pavla… i na hĺbku pod nami, čo už úzkosťou prejíma naše divácky užasnuté oči.

— Priložiť ucho k stene a naslúchať, prosím!… — pobáda ma sused dobroprajne. Chcem sa ho opýtať — načo? Ale vidím, robia to všetci. Urobím i ja a s údivom zachycujem slová: — Dóm tento započal budovať roku… potom číslo, potom meno geniálneho staviteľa s krátkou históriou vtelenia jeho predstavy. Všetko to počuť hlasným, prirodzeným hovorom. Ohliadam sa po susedovi. Naslúcha. I ostatní naslúchajú. Odkiaľ teda ten hlas?

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na opačnej strane galérie stojí náš sprievodca. Pery sa mu hýbu, zvuku slov však nepočuť.

Teda on?

Podiviac sa úkazu v návale dojmov, pozabudnem naň… Keď mi zas príde na myseľ — je večer a ja postávam na zožatých poliach rodného kraja. Hasnúcou oblohou plávajú bielučké obláčiky, prifarbené rumencom západu — predstavujú menivé formy a fantastické obrazy, im ja neviem porozumieť… Hádam! Tam, hľa — ani úryvok fresky, predstavujúcej výjav… Ale aký výjav? Kde som ja ten výjav videl? Aha, to je zo života Pavla apoštola…! V tej samej chvíli sa mi už i zdá, že stojím na galérii, hľadím na obrazy, znázorňujúce tisíce záhad života… Podo mnou priepasť, ak nazriem, úzkosť ma pojíma. Kým nad hlavou klenie mi tá druhá — grandiózna kupola ako z ametystu. Hlbočizná sťa bezodné more, ale nemá a chladná…

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

— Priložiť ucho k stene a naslúchať, prosím!… — ozve sa mi v duši. A ja, započúvajúc sa inštinktívne, s údivom zachycujem slová: — Dóm tento začal budovať… — potom meno, tajomné a sväté, potom ďalej, ďalej… A duša moja naslúcha zvestiam, po nich túžila, i paradoxným vetám, ktoré nikdy nerozlúšti…

Kto to? Odkiaľ ten hlas? Nevidím nikoho — iba milióny hviezd, čo sypú krotunké úsmevy do chlácholivej nálady pozdného večera… A predsa som čul tie slová, hoci i myseľ presahujúce… I dnes ich počujem, ak priložím ucho ku klenbe nesmiernej kupoly… I v tejto chvíli, keď cítim, že je Ktosi, a Ten — hoc by bol i na opačnej strane vesmíru — je mi blízko, blízučko, blízulinko!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama



[11] Whispering Gallery (Šepotavá galéria) v katedrále sv. Pavla, Londýn. Jej zvláštnosťou je, že šepot z jednej strany počuť zreteľne v diaľke 108 stôp i na druhej strane. Odtiaľ meno.