Sochár a čas
Autor: Martin Rázus
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Anna Studeničová, Patrícia Šimonovičová, Jana Jamrišková, Tibor Várnagy, Viera Marková, Eva Studeničová
Keď počujem žehrať na náboženstvo, prichodí mi na um stavisko staré, veľmi staré, s ozrutným vyčnievajúcim a neforemným uholným kameňom. Kto šiel popri dome — iste zavadil pohľadom do toho kameňa. Nejeden už dovrával majiteľovi: — Človeče, ako to len môžeš trpieť v tom uhle? Veď ti zohyzďuje celé bývanie!
Dlho uvažoval majiteľ, čo počať, keď on zas už navykol na kameň. Ľuďom to len nedalo pokoja. Vysmievali ho i nahovárali obnoviť dom, keď má za čo. Kto by vraj i býval v takej diere zo starého veku! Akýsi staviteľ vyrátal mu, ako budova postúpi v cene, keď sa krov pokryje gliedenou škridlou, steny obielia, okná natrú, ale najmä — keď sa ten ohyzdný kameň vyrazí z uhla…
— To si len za starých čias dovoľovali ľudia také nevkusné hlúposti! Vyvalíme to a podmúrame kresaným kameňom. Spodok ohádžeme cementom. Radosť bude pozrieť na to! — neustával staviteľ.
Človek pristal konečne.
Práca sa začala pri schvaľovaní mimoidúcich, z nich mnohí o kameň zavadili. Deti tlieskali od radosti, keď robotníci vyvalili kameň, a chcejúc polichotiť verejnej mienke — vrhli ho do neďalekej kaluže vedľa cesty. Uhol podmúrali, obhádzali cementom a o niekoľko dní bol dom ako nový!
Majiteľ sa tešil. Ale nezadlho. Steny, čo stáli nepohnute od nepamäti, počali sa pukať. Vápno sa rýpalo, tehla vypadávala raz tu — raz tam, až sa dom smerom k obnovenému uhlu naklonil. A keď sa istého večera zem nepatrne zachvela — zrútil sa s rachotom na hromadu a obyvateľov zasypal.
To mi prichodí na um, keď počujem žehrať na náboženstvo, imanie to prazvláštneho druhu, jeho cenu poznať naozaj len vtedy, keď ho nieto!
O autorovi
Martin Rázus
básnik, prozaik, dramatik, publicista, politik — kritik pomerov 1. ČSR, kňaz
Galéria obrázkov
Obrázok
