ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Pod dojmom prečítaných novín, rozpisujúcich sa práve o najvyberanejších nemeckých i nenemeckých barbarstvách, čo môj veľký kolega, Rich Dehmel, nazval hudbou sfér — ovládaný odporom i mdlobou zdriemol som na chvíľu.

Zdalo sa mi, že som umrel. Akási nepochopiteľná ozvena plaču a trúchlivej piesne doznievala mi v podvedomí, keď ma zarazil hlas, naň zatrepotala krídlami moja oslobodená duša.

— Čím chceš byť? — počul som určite. — Čím chceš byť na zemi? Lebo ti ešte neprišla hodina ostať s nami večne, čím chceš byť? Panovníkom?

— Nie, Pane! — odvážil som sa prevravieť. — Zrodiac sa v purpure a sniac pod baldachýnom, nevedel by, čo viem dnes, a nevidel, čo vidím… Zatúžil by azda i po stolici Tvojej a upadol v nemilosť.

— Teda biskupom!

— Ani tým nie, Pane!… Vo vysokom postavení nechápal by Tvoje slovo, ako ho chápem teraz. Alebo by nebol vládcom vlastných úst a zas by len upadol do nemilosti u Teba.

— Azda štátnikom?

— Tak by som sa musel zriecť svojho čistého svedomia a zaplatiť stav veľmi draho!

— Rec teda sám, čím by si bol rád?

— Spevcom, ked už tak. Zas len spevcom svojho milovaného a zaznaného rodu, — chcel som odpovedať na otázku čo najúprimnejšie, keď sa mi vynorili z povedomia myšlienky pani Lewaldovej^[9] a v sluchu zašumel mi perverzne slastný vzdych jednej z jej bezsenných nocí:

„Tri tisícky mŕtvych Angličanov pred frontom!“ Nijaká symfónia neznela by mi teraz lahodnejšie! Ako to príjemne prúdi nervami, útešne, nádejne: „Tri tisícky mŕtvych Angličanov pred frontom!“ — až do snov to doznieva a šumí ako lichotivá melódia vôkol hlavy…

— No? — vytrhol ma zo stŕpnutia onen premocný hlas: — Hovor, zem ťa čaká. Čím chceš byť??

— Bralom, Pane, najpríkrejšim bralom, zarazeným do nebotyčného štítu mojich výšin. Bralom, k nemu nedoletel by ohlas „kultúrnych“ dolín a ktoré by neznesvätila nijaká ľudská stopa…!!

A precitnúc — hľadel som na všetko chladne, zvysoka, akoby sa mi len skutočne splnila moja nevšedná žiadosť. Iba sa neviem viac zbaviť smutných mračien, čo tak rady sadajú na bralá.