Sochár a čas
Autor: Martin Rázus
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Anna Studeničová, Patrícia Šimonovičová, Jana Jamrišková, Tibor Várnagy, Viera Marková, Eva Studeničová
Zvláštny pocit, prepodivný pocit zvlnil záhyby mojej duše. Vnútro zachvelo sa mi ozvenou nečakaného, záhadného ševelu, ako kedysi dávno — za jasného, bieleho leta.
Vtedy som sedel na trávniku pod košatými lipami a snil ako ony. Zahľadel som sa uprene do rozprestretého poľa, stratiac sa v odtieňoch najrozličnejšej zelene. Jediného rušivého hláska som nezachytil. I vo vnútri srdca bolo ticho a blažene.
— Hah!… Strhol som sa. Sševelili lipy. Zdalo sa mi: hovoria o búrke, hoc nebolo obláčika na nebi. Skoro potom zdvihli sa mračná a zahrmelo i nad mojou hlavou.
A dnes?… Jasno je a ľavno napodiv. Hľadím na hole. Sneh sa púšťa! Hľadím na polia. Akoby len pluh vyčakávali! A onedlho sú tu Vianoce!
Ponorím zrak do vlastnej duše — dnes, v decembri roku 1916, keď krv tečie potokmi, vo chvíľke zamiera tisíce nádejí… A tu tiež jasno a ľavno!
Pochopil som, nemám mnoho, ale mám všetko, čo si dnes smrteľník môže žiadať.
— Bože môj, ako ti ďakujem… Veď som iste hriešnejší ako nejeden z tých, ktorí už všetko stratili!… A zahľadel som sa na jasavú oblohu.
— Hah!… Trhlo srdcom. — Sševelili lipy? Nie! tie stáli holé a ich lístie pritlačené v blate… Kto by sa však nezachvel pocitom nevysvetliteľnej neistoty, vidiac, ako neusína pole, na holiach topí sa sneh — a keď je i v duši tak jasno a ľavno — dnes, v decembri roku 1916, pred Vianocami?!
17. XII. 1916
O autorovi
Martin Rázus
básnik, prozaik, dramatik, publicista, politik — kritik pomerov 1. ČSR, kňaz
Galéria obrázkov
Obrázok
