Sochár a čas
Autor: Martin Rázus
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Anna Studeničová, Patrícia Šimonovičová, Jana Jamrišková, Tibor Várnagy, Viera Marková, Eva Studeničová
Niekoľko oáz, ktoré zrak tvoj nedohliadne, hoci si úplne pod ich kúzelnou mocou, čnejú kdesi za obzorom s vejárovitými palmami, kde čerstvý prameň príjemne ochládza horúcu krv a bozk chutí ako zrelé figy alebo zrnko najsladšieho hrozna.
Si z tých, ktorých nikdy ten bozk neoblažil? Ako tvoj otec, kráčaš i ty morom žltého piesku, kde sa voda prepadá a kostry značia cestu karaván. Nebo je možno tvoje, ale na zemi nekvitne ti kvietka. Chodíš od východu na západ a zo západu na východ, znášajúc neúnavne hodváb, kment, zlato, drahokamy, a to všetko skladáš k nohám tých niekoľkých vyvolených, ktorým je dané žiť na oázach.
Niekedy, keď sa ti duša vzpiera a kolená podlamujú, uzrieš rozkvitnuté háje, stromy, obťažené najkrajším ovocím, sklonené nad zurčiacim potokom, a od oáz počuješ hlas: zaslúžil si — vezmi!! Zelektrizovaný vidinou i sľubom napneš posledné sily, ani vyhladované zviera, ktorému ukážu chlp sena, aby vytiahlo káru z kaluže.
Márne! Všetko márne!! V tých vonných hájoch nespočinú tvoje údy. Z potoka nenačrieš, ovocia neokúsiš! Skoro poznávaš s trpkosťou, žes’ iba bábkou akéhosi hrozného kúzla. Tu nemožno veriť farbám, ani spevu, ani slovu, lebo skutočnosť je len v reve hyen, v sipote hadov, v jaku šakalov. Ostatné je biedna hra a prelud azda i tvojej vlastnej, ubitej duše.
Ako si poľutovaniahodný, človeče, akže ti je nadelené putovať tým najsmutnejším krajom od kolísky až po hrob a neuzrieť chvíle, kedy kúzlo oáz potrhá vlákna pavučín, vyvolajúc z odkliatej púšte vejárovité palmy, pod nimi by čerstvý prameň príjemne ochladil horúcu krv a bozk chutil ako zrelé figy alebo zrnko najsladšieho hrozna! Ty umierajúc môžeš zavolať k oázam: Nemal som vlasti na zemi, nemal som nijakej vlasti!
O autorovi
Martin Rázus
básnik, prozaik, dramatik, publicista, politik — kritik pomerov 1. ČSR, kňaz
