ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ešte sme ho neprekročili! Ešte trvá!

Advent — náš národný advent! Lebo neprišlo ešte vždy, čo malo prísť a nestalo sa, čo sa už malo uskutočniť. Čakajú mestá i mestečká, čakajú dediny v podivnej krajine pod Tatrami. Stá a stá domov, tisíce chalúpok, státisíce sŕdc!

Pluhy a brány tam sú už kdesi pod kôlňou. Motyky a rýle, hrable a vidly v komore. Nastáva oddych po zaslúženej práci. Kto mal prísť zo sveta — prišiel. Vozy a vozy hrnuli sa hradskou. A na každom niečo zbožia, niečo groša, hodne ľudí i s drobnými deťmi a smiechu i žalôb.

— Ako ste sa mali, Kačo?

— Len tak. Mali sme len dňovku. Nedali nám vyrobiť!

V nedeľu je plný kostol. Plnučký. Spieva sa i káže o nádeji chudobných a ubitých životom. Zvestuje sa príchod Spasiteľa i jeho duchovnej ríše v znamení lásky a spravodlivosti. Naslúchajú duše, zajasajú oči. A jednako kto-ten nafúknutý múdrosťou a pýchou sveta nedbal by ich priniesť i o túto radosť, čo by im dal za to? Čo by nám mohol dať??

A keď je na to čas, kolovrátky hrčia. Ráno — večer. Konopné povesná priťahujú ruky trakom na dlhé praslice. A pradú a pradú. Súka sa dlhá niť rovnaká, tenučká. Natká sa plátenka, pestrých podchlebákov. Natká i do truhly, ak by sa tak Anna, alebo Mariša…

— Ale kde by teraz? Kto by sa len ženil?

— Načo biedu množiť?!

Eva, svedčná dievka, vyberá štrenglíčky, zrovnáva hodvábik. Vyšíva prolánky i perá na futku, veľké, smevavé, práve k svojej tvári. Dnes to už vychodí z módy. Svet zošarpe všetko. Nehrá už kasanka, ako kedysi hrala. Miesto nej viac a viac čepíria sa sukne. Ona však nie, za svet! Nedala by si kroj!

— Však to, verabože, ako vieru zmeniť!

Vojdú i mládenci. Najmä, keď sa zmrkne. Figliaria-vyčíňajú. Ale harmonika nezahučí. Nesvedčí sa. Advent! Zídu sa i starší. Mudrujú sedliaci — kde-čo spomínajú.

I z vojny. Z majerov — rakúskych, moravských. I z diaľnej Francie. Z ďalšej Argentíny. I čo a ako v Rusku.

— Však to tak nebude, ako je! Nemôže byť! — povráva sa živo. — S chudobným človekom horšie z roka na rok. Načo ho len Pán Boh stvoril?!

— Veru načo? Načo?! — hrčia kolovrátky.

— Deti idú do školy. Nite na šaty — niet na knihy! A majú vraj už chodiť osem rokov. Len kto ich bude chovať?

— Ja som musela na majeri — vraví žena — vyrobiť, aby sme nezhynuli hladom. Chlapčiska, školáka — kde ho dám? Dala som ho za pasáka. Gazda dostal pokutu, keď ho neposielal do školy. A za čo mi ho bude živiť, keď mu nebude pásť?

— Nemôže to takto ostať! Neostane!

— Však čo sa nám tí páni nasľubovali! Zem patrí vraj tomu, kto ju obrába.

— Nadelili tým, čo i tak majú. A nadelili sebe!

— A chudobný človek nemá ani práce ako prv. Musí do sveta.

— A tam ho len využijú! Tú najťažšiu prácu dostane cudzinec.

— Bože, Bože, kde sme my to vlastne doma?

— Pod kostolom a tam! — ukáže ktosi prstom dohora. Okolo tejto pravdy točí sa celý svet a vždy jednako.

— Ó, nie. Už to musí byť inak! I bude… vypráva sa po chalupách o advente. Ale o akom! Nie o Spasiteľovej ríši lásky a spravodlivosti. Ani zďaleka!

Tak je to na jednej doline. Tak i na druhej! Niekde menej, inde viac. To je rozdiel. Niekde čnejú do noci fabrické komíny — vyhasnuté. Kto by nevidel tiene sklamaných duší okolo a necítil pohľad očí čo čakajú?

— Kde je slovenská vôľa? Kedy sa objaví a zastane svojho kraja? Svojho ľudu?!

— Sláva, sláva! — objavila sa! nesie sa v šír a diaľ. Poteš sa, slovenská mati! Prvý raz sa zhodli tvoji synovia, tí najvyberanejší — za jedným cieľom. Ochránili ti mincovňu a zbadali pritom, že im nikto nosa neodhryzne!

— Aký výdobytok!

A nikto sa pri tom nezapýri. Ani humanizmus, ani filozofia, ani demokracia… že už deväť rokov muselo prejsť… Deväť rokov tvrdej borby o svojský život samobytného kraja pod Tatrami!

— Deväť rokov — blúznenia, tápania, ohovárania, intríg atď.

A ešte sme advent neprekročili! Ešte trvá!

— Pôjde tá slovenská vôľa, keď sa raz zrodila, či pôjde i ďalej?

Čakajú mestá i mestečká, čakajú dediny. Stá a stá domov, tisíce chalúpok, státisíce sŕdc! Čakajú tatranské bralá i čierna zem v údoliach našich riek.

— Dočkajú sa konečne?? Dočkajú slávnostného hodu??