SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Myšlienky vo Viedenskej kapucínskej hrobke

„Prach si a v prach sa obrátiš!“ Príde čas — a rozsiahly svet tvoj vmestí sa do temného kútika chladnej mohyly, odbije hodina — a ty „uschneš ako tráva, uvädneš ako kvet poľný!“

Ako mocný dub pod ostrím sekery — padneš, vyschneš ako potok, z dna ktorého horúčosť slnka vysala aj poslednú kvapku vlahy, ako hukot riavy, zmrazenej pevnou rukou zimy — ústa ti zamĺknu!

Svalnaté rameno klesne bez vlády, rty zosinejú, lesk očí vyhasne a nahnitý kríž cintorína označí to isté, čo nádherný výtes z mramoru: hŕstku popola — nič viac…!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama