ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Čuli ste o kvete, akým sa vďačia hôrne víly svojím vyvolencom za hviezdnatej svätojánskej noci? Podobá sa zlatému kalichu, naplnenému tuhým červeným vínom. Ak podnesie ho kto zo smrteľníkov k tvári, sálajúca čerstvá vôňa prejme mu vnútro podivnou sviežosťou i povedomím predtým nepocítenej sily a odvahy. Zrak zbadá, čo prv nevidel. Sluch zachytí, čo prv ušlo pozornosti. Duša ani vták vznesie sa vysoko-vysoko do vzduchu, hotová všetko obetovať pre jasný cieľ, o ňom pevne verí, že iba pre ten hodno žiť na svete.

Počuli ste niekedy o tomto zázračnom kalichu, z neho pili všetci hrdinovia nepoškvrnených úst, plamenného zraku a nezlomnej vôle až po hrob, čoho sa my ľakáme tak veľmi?

Na starostlivo pestovaných hriadkach hoci kráľovských promenád, kde vedľa kamenných sôch kynie pohodlie na každom kroku — kvet ten nenájdete. Neznesie vôľu omamujúci dych muškátov. Ani úsmev ruží. Ani pokyn rozkvitnutých oleandrov.

Po luhoch a poliach, zaváňajúcich novým chlebom, márne by ste sa naň dozvedali žblnkotavého potôčika. Márne poletujúceho motýľa i spevavého vtáčika — márne! Uvädol by na pohľad očú, im stále staranie sa o potreby tela vyvlastní si všetky dary preúbohej duše.

— Zvedaví ste, kde vyháňajú púčky a rozvíjajú sa lupienky tohto tajomného kvetu?

Pozrite na hole, na tie búrkami kmásané, ale i lúčmi slnka hojne polievané, nebotyčné hole s ich závratnými priepasťami! Smrteľník sťažka vykračujúci prťami divých kôz, vyrušovaný prenikavým hvizdom bdelého svišťa, musí sa zrieknuť pohodlia promenád i starosti o pole a lúky, chtiac cestou k vrcholu užívať nádhery otvoreného kraja a rozovretých nebies hoci i za cenu vlastného života.

Tam rastie kvet, podobný zlatému kalichu, naplnenému tuhým červeným vínom. Kvet, akým sa vďačia hôrne víly za hviezdnatej svätojánskej noci všetkým, ktorí sú povolaní víťaziť nad životom, lebo sa neboja nikoho-ničoho, ani smrti samej…