SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Deň a noc

Deň.

Naprostred rínku svätý z kameňa. Ľudia chodia vôkol, dvíhajú klobúky a križujú sa.

Chalan podíde a zloží klobúčik.

Dievča podíde a pobozká studený kameň.

Žena podíde a položí kvety k nohám svätého.

Muž podíde a hodí peniaz do zbierky-medenice.

Starec podíde — zavzdychá a pokrižuje sa.

Starena podíde — kľakne a pomodlí sa.

Ľudia chodia vôkol — a svätý díva sa na nich milo, prívetivo, akoby sa tešil blízkosti kráľovstva Pána svojho.

Noc.

Naprostred rínku svätý z kameňa. Ľudia chodia vôkol, nedvíhajú klobúky a nekrižujú sa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Chalan podíde a zafarbí svätého.

Dievča podíde a vezme kvety.

Žena podíde — čaká, až dočká.

Muž podíde a vezme celú zbierku-medenicu.

Starec (potichu): si tu!

Starena: tu!

Nehovor tak nahlas!

Eh, čo!… nikde ani živej duše — a svätý… hm… kameň.

Naprostred rínku svätý z kameňa díva sa milo, prívetivo, akoby nerozumel rozdielu medzi dňom a nocou.