ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Z Viedne, z tamtej polovice našej monarchie, neprestávajú sa k nám ozývať slová, ktoré počuť je milé; trónnou rečou daný tón prešiel najmä do novín. V Rakúsku nesmie vraj nikto pochybovať o tom, že by zrovnoprávnenie nemalo byť všeobecné, že by sa neuviedlo tam, kde ešte chýba. Duch, ktorý vraj konečne dozrel vo vojne, musí byť platný bez výnimky. Áno, hovoria a píšu celkom určite o národnom zrovnoprávnení. Po vojne sa v Rakúsku národná rovnoprávnosť pre každého musí stať skutkom. Nijaký národ nesmie pocítiť nijaké ukrátenie svojich národných práv. Rakúsko zahanbí svojich nepriateľov, keď sa doterajší domáci rozpor, rozpor medzi národmi, ideálne vyrieši. Preto vraj ústavu treba od základu pretvoriť, primerane novým potrebám, novému duchu. A v súvislosti so slovom „demokracia“ prízvukujú sa slová dynastia, monarchia, jednotná monarchia tak, ako sa prízvukovali začas asi od roku 1903. Hovoria a píšu zas o národnej samospráve a federalizme.

V takejto vážnej chvíli, keď z druhej polovice monarchie ide ozón takýchto rečí, sa u nás tvorí nové ministerstvo. Jeho Veličenstvo kráľ namiesto odstráneného Tiszu postavil grófa Mórica Esterházyho. V Pešti sa už nazdávali, že bude zas Wekerle ako roku 1906, ale nový kráľ si vybral nového človeka.

„Esterházy (čítame vo viedenskej Information) prišiel rovno z frontu pred panovníka, aby od neho prevzal úlohu. A čo na fronte videl, to je plamenný protest proti politike, ktorá sa v Uhorsku robila od roku 1867.“ Keď si kráľ 8. júna v Budínskom zámku vybral mladého grófa Esterházyho, na peštianskej strane bolo veľké zhromaždenie. Pred kráľa prišiel posol, že zhromaždenie požaduje všeobecné, rovné volebné právo, demokraciu — panovanie ľudu, a Jeho Veličenstvo ubezpečil posla, že pevne stojí vo veci volebného práva na tom, čo vo svojom vlastnoručnom písme ohlásil náčelníkovi uhorskej vlády už v apríli.

Iste, začína sa pekne, radostne. Náčelník uhorskej vlády, ktorý sa pokúsil protiviť tejto vôli kráľovej, bol prepustený; v trónnej reči rakúskej sme počuli, že Jeho Veličenstvo chce byť „spravodlivým, láskavým a svedomitým vladárom, v duchu ozajstnej demokracie“. Ale ešte chýba to, čo by nás uspokojilo.

My už máme nedobré skúsenosti.

Reči o demokracii, o ľude, o jeho moci, panovaní sa dobre počúvajú, ale pre nás v tom všetkom ešte chýba niečo. Pre nás tu ešte niet podstaty veci. Slováka možno uspokojiť len ako Slováka: k tomu, čo sa tak pekne začína, treba ešte výslovne doložiť národnostnú otázku.

A bolo by treba postaviť vec hneď na taký základ, že by to neostalo len pri pekných slovách. Čo sme sa my napočúvali pekných rečí na začiatku 60. rokov! Videli sme i zákon vydaný v súvislosti s tými rečami, no do života z neho neuviedli ani jediný predpis.

Nové ministerstvo v starom duchu by bola daromná vec pre Uhorsko i pre monarchiu. Veríme teda, že gróf Móric Esterházy je viac ako len nový minister. Preto očakávame, že v tom, čo donesie nového, bude i riešenie národnostnej otázky, riešenie garantované, novej dobe a potrebám v tamtej polovici monarchie hlásaným primerané.

Nové ministerstvo. Národnie noviny, 14. 6. 1917, č. 68