ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V akých my to pomeroch žijeme! Od takzvaného vyrovnania roku 1867, teda už skoro pol storočia, my Slováci a všetci, ktorí sme v tejto krajine nie Maďarmi, nemáme možnosť dostať sa ku kráľovi s nijakou ponosou, s nijakou prosbou. Nepripustia. Kabinetná kancelária stráži a oddiaľuje nás ako nejakých nečistých. V prvej polovici 90. rokov sa Rumuni skúšali domôcť sa prístupu k Jeho Veličenstvu, a bol z toho veľký proces, s takým veľkým odsúdením bezúhonných ľudí, ako keby sa boli dopustili ťažkých zločinov. Nuž, nie je to neslýchané položenie? A neslýchanosti a nebezpečnosti jeho akoby nikto nevidel.

Alebo kráľ má spôsob preukazovať poddaným svoju lásku, milosť, odmeniť zásluhu občanov v ich všemožnom povolaní; udeľuje sa uznanie Jeho Veličenstva, dávajú sa rady rozličného stupňa. Ale od roku 1867 kto videl Slováka vyznamenaného jeho kráľom?!

Odmena zásluh, občianskych cností prišla nám však len mimochodom na um; iného sa vlastne chceme pri tejto príležitosti dotknúť. My máme na mysli našu najväčšiu slovenskú bolesť — školy. Kto máva v ruke úradné noviny (Budapešti Közlöny), vydávané pre celú krajinu, vie o tom, koľko veľkých štipendií publikuje sa v týchto novinách pred začiatkom každého školského roku. Z rozličných základín rozličnými inštitúciami a vrchnosťami dávajú sa štipendiá zabezpečujúce štúdium, dávajú sa miesta v krásne zriadených internátoch: no kto vie o Slovákovi, ktorému by sa takýmto spôsobom bolo uľahčilo učenie?

Priznaj sa k svojej slovenskej materi, a nedostaneš v školách vôbec nijakú podporu, nijaké dobrodenie. Ešte buď rád, že ťa trpia, že ťa nevylúčia zo školy a že k výroku školskej vrchnosti minister kultu a výučby nedoloží, že diplom alebo akékoľvek školské vysvedčenie, ktoré by si si doniesol z cudziny, v tejto krajine pre teba nebude mať platnosť.

Školy zdraželi, štúdium sa sťažilo a synovia slovenských rodičov, ak sa nespreneveria svojmu slovenskému pôvodu, nemôžu počítať s nijakou podporou. Darmo sa rodia talenty, keď niet možnosti vyučiť sa. Snaživý a energický šuhaj, hoci bol aký chudobný, sa predtým v školách prebil. Prešlo i do literatúry, ako ťažko bolo dostať sa do školy Jozefovi Kluchovi, synovi chudobných rodičov turčiansko-kláštorských, a potom bol nitrianskym biskupom a štedrým podporovateľom i ľudí pomoci potrebných, i vzdelávacích ústavov. Ján Scitovský sa tiež z takého chudobného slovenského žiačika, študujúceho z podpory dobrodincov, stal prímasom-arcibiskupom uhorským; v kniežacom kaštieli v Jedľove, navštívenom i cisárovnou Máriou Teréziou, ako rodinnú pamiatku ukazovali hrnček, v ktorom chudobný syn nitrianskej slovenskej dediny Anton Grašalkovič z františkánskeho kláštora Pätikostolov nosil si jedlo, aby sa mohol udržať v škole; a Fr. V. Sasinek, ktorého sme po tieto dni oslavovali, v Skalici z „kantácie“ nosil podporu svojim rodičom, aby ako žiačik mohol mať u nich prístrešie a opateru. Na počiatku 19. storočia a čiastočne ešte koncom 18. nemajetný Šulek vo Veľkej Vsi v Orave mal piatich synov evanjelických farárov: Jur bol vo Vrbovciach v Nitrianskej stolici, Matej v Paludzi v Liptove, Ján v Nireďháze, Ondrej v Hanušovciach, Jozef na Boci, a šiesty syn, Michal, bol učiteľom v Istebnom. Synovia druhého Šuleka z tej istej Veľkej Vsi boli: Ján, farár obišovský v Šariši, Ondrej, farár kukovský, tiež v Šariši, Ondrej, farár rímskokatolícky a tiež v Šarišskej stolici, Michal, ev. farár na Spiši. Toto všetko vieme zo životopisu superintendanta Seberínyho, tiež veľkoveského rodáka, ktorý vyštudoval temer bez všetkej pomoci z rodičovského domu. Evanjelické školy u nás udržovali sa svojimi alumniami.

Pri dnešných zdražených školách, čo by ho túžba ako tiahla do nich, chudobný šuhaj márne bude myslieť na ne. Uľahčovať chudobnému prístup do školy dnes je úlohou rozličných nadácií, kultúrnych inštitúcií a najmä štátu. No čo si počne náš Slovák, keď štát chce mať len maďarské vzdelanie a všemožné kultúrne inštitúcie stoja v službe politiky, politiky maďarčiacej? Slovákovi podporu neposkytnú.

Z jednej strany drahota školy, z druhej jej maďarskosť — slovenský ľud nemôže dávať svojich synov na štúdium.

V rozvinutých kultúrnych pomeroch sveta, na počiatku 20. storočia, Slováci majú menej možnosti vzdelávať sa, ako mali v 18. storočí.

Ale tak to zostávať nemôže. My sme povinní organizovať sa a organizovaní dovolávať sa slovenských škôl takým hlasom, že to bude počuť ďaleko. Medzi Karpatmi a Dunajom, na území obývanom Slovákmi, orgánom kultúry môže byť len slovenský jazyk. Teda slovenské školy!!

Pri slovenských školách budú potom i prostriedky podporovať schopnú nemajetnú mládež, ako sú prostriedky podporovať na maďarských školách mládež maďarskú.

Školy a Slováci. Národnie noviny, 17. decembra 1910, č. 148