ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Bývame v horách a popod hory v tesných dolinách, odkiaľ prirodzeným spôsobom mnoho obyvateľstva potratí sa dolu do širokej kotliny. Hory a údolia prítokov, najmä ak niet v nich priemyslu a všeličoho iného, svojím prírastkom rozmnožujú obyvateľstvo v nížine hlavných riek. To tak ide na celom svete. Nás Slovákov oslabuje i Amerika. Z toho potom vyplýva, že dnes nás je vlastne menej po našich dedinách, ako nás bolo pred sto alebo stopäťdesiatimi rokmi, na začiatku 19. a na konci 18. storočia.

Nie sú však dobré ani naše zdravotné pomery. Priveľa deti nám umiera do siedmeho, a najmä do piateho roku. Ako vypočítal vo svojej znamenitej knihe Dr. Emil Stodola, napríklad roku 1900 v slovenských krajoch umrelo 57.220 ľudí — z nich mladších ako 5-ročných detí bolo 28.182, teda temer polovica.

Dieťa príde na svet také zdravé, že by si mu mohol predpovedať sto rokov života, ale potom sa dostane do nedobrých okolností. Mať je zaujatá tisícimi starosťami, dieťaťu nemôže venovať dosť času, vo všeličom mu sama ani nemôže pomôcť, a lekárov je málo. Napríklad v Brašovskej stolici na každých 10 tisíc duší majú po štyroch lekárov: skúste ich zrátať u nás v Trenčianskej stolici alebo na Orave. Len-len že po jednom lekárovi máme na taký počet obyvateľstva, na 10 tisíc duší. A lekár v chorobe, v prípade nehody nielen zachráni, ale i poučí ľudí, poradí im aj do budúcnosti. Horlivý lekár práve v takých nerozvinutých pomeroch, ako sú naše, je hotovým požehnaním. Škoda, že naši slovenskí lekári primálo písomne poúčajú. Populárne spisy Dr. Petrikovicha a Dr. Burjana — Pán Boh im daj slávu večnú! — sú veľmi užitočné práve i v neresti, o ktorej hovoríme, vo veci veľkej úmrtnosti detí.

No u nás je priveľká úmrtnosť i u starších, u dospelých. Slovák hovorí: čistota — pol života! —, ale tejto dôležitej zásady sa nepridŕža s náležitou dôslednosťou. Nemá na to ešte dosť vzdelania. V niektorých slovenských krajoch čistota v domoch je príkladná — cudziemu je až milé vkročiť do takého obriadeného, v čistote udržiavaného domu; ale čistota izby sa nevzťahuje na celý život tej rodiny. Chybou je už nedostatok dobrej vody. Ako u nášho človeka na všetky strany vyviera, tečie čistučká, znamenitá voda, a on pije zo svojej neopatrenej, na nedobrom mieste vykopanej studne vodu nečistú!

Náš roľnícky ľud žije vonku, v prírode, na zdravom povetrí. Ale polovicu svojho života, polovicu každého roka jednako trávi zväčša v izbe. A izby, i tie príkladne čisté, sa v zime málo prevetrávajú. Lekári majú desivé skúsenosti z bytov mestskej chudoby a fabrického robotníctva. V izbách je čo najťažší vzduch, obloky sú pozatvárané i v lete, a v zime ešte i poupchávané, hoci na posteli leží suchotinár, povedzme syn, ktorý vykašliava množstvo tuberkulóznych bacilov (to sú totiž suchoty); chrachotiny zasychajú, prach v dusnom povetrí poletuje, vdychuje ho otec, udržovateľ rodiny, ktorý prišiel z roboty a ešte i chôdzou ukonaný hlbokým dychom vťahuje bacily do pľúc. A keby vraj niekto skúsil povedať, aby otvorili oblok, zdesená mať odvetí: „Veď tu leží chorý, máme malé dieťa a ukonaný muž by prechladol!“ Teda ľudia sa ešte boja čerstvého vzduchu. V ťažkom, zdusenom povetrí ich izby musí byť celé množstvo bacilov, zárodkov rozličných chorôb: keby vpustili čerstvý vzduch, nechali izbu prevetrať, z tej nákazy by sa všeličo vytratilo a nebezpečenstvo i zvyšného by oslablo. Mať, ktorá nechce otvoriť oblok, hľadí menovite na svoje malé dieťa, a ono chúďa práve dýchaním v takej pozatváranej izbe bude stratené, už teraz vznikne v ňom zárodok jeho pozdejšej málokrvnosti, pľúcnych zápalov a iných neduhov.

Toto sú skúsenosti zväčša nie z našich dedín zdravých, ale, ako sme spomenuli, v zime sa neprevetrávajú ani príkladne čisté izby slovenských dedín. Náš ľud by ešte vôbec potreboval hodne a horlivého poučovania, ako si chrániť zdravie. Lekárov je ešte málo; nás zas, ktorí sme povinní starať sa i o jeho zdravie či v novinách, či z kazateľne, či v škole, alebo v rozličných spolkoch, nás málo čítavajú. Málo sa čítavajúc nebadáme, že dediny naše prestali číselne rásť, čoho jednou príčinou sú i nie celkom dobré zdravotné pomery.

Zdravie. Národnie noviny, 15. marca 1917, č. 31