ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Výsledky sčítania ľudu sa zvažujú podľa toho, nakoľko vzrástol počet obyvateľstva a aké pomery napomáhajú alebo hatia jeho numerický rozvoj. V Uhorsku je i v tomto ohľade nový svet. Nie nový, nepoužili sme správny výraz — mimoriadny, čudný. V Uhorsku sčítanie ľudu slúži len na to, aby sa zvedelo, koľko je Maďarov, vlastne, aby sa rozmnožil ich počet aspoň o niekoľko sto tisíc. Čudné, a predsa do písmena pravdivé!

Vo vedeckej akadémii, teda najvážnejšom ústave krajiny, pod predsedníctvom biskupa, ktorého otec nosil ešte počestné nemecké meno a reči maďarskej naskrze nerozumel, pod predsedníctvom tohto biskupa Ipolyiho, reprezentanta plného zásluh a šíriteľa maďarizmu, zasadne si rada múdrych a šéf krajinského štatistického úradu, ktorému po krvi taktiež nepriznal by sa dedo Árpád, drží slávnostne zhromaždenému obecenstvu prednášku o výsledku posledného sčítania ľudu.

Karol Keleti, to je ten šéf krajinského štatistického úradu, konštatujúc hneď na začiatku svojej prednášky, že počet obyvateľov na území koruny sv. Štefana je 15.642.178, len niekoľkými slovami poukázal na príčiny, pre ktoré roku 1870 nájdený počet (15.417.327) vzrástol len o 224.851 duší. Príčinami sú, podľa jeho názoru, cholera v rokoch 1872 — 1873, v ktorej vraj zahynulo 350.000 občanov, a dlhotrvajúca hospodárska kríza, ktorá viedla sčasti k odsťahovaniu sa na zárobky, sčasti k vysťahovaniu z vlasti. Tak slávny akademik, ako aj jeho poslucháčstvo, sa nezhrozili tohto smutného stavu. Poslucháčstvu tomu šlo jedine o to, koľko je Maďarov, vlastne koľko ich vedel stvoriť krajinský štatistický úrad pri vlasteneckom spolupôsobení popisovateľov. A Keleti vďačne vyhovel jeho zvedavosti. Načo sa trápiť úvahami, ktoré len zarmucujú! Prešmykol sa k zaujímavejšej stránke svojej prednášky. — A opakujeme, že ten pán je nielen členom maďarskej akadémie: on je úradníkom uhorského štátu, náčelníkom krajinského štatistického úradu. Jeho povinnosťou je pracovať v duchu krajinskom (neznámy to pojem v Maďarorságu!) a nie podľa chuti šovinistov.

Začal teda takto vykladať národnostné pomery Uhorska: Maďarov je v samom Uhorsku bez

Pripočítajúc teraz i Sedmohradsko a porovnajúc túto kalkuláciu štatistického úradu s číslicami ustanovenými pri sčítaní obyvateľstva roku 1870 predstavuje sa nasledovný pomer:

Predovšetkým bije teda do očí, že jednu národnosť krajiny vytreli z počtu živých. Sú to bratia Slovinci. Keleti odôvodňuje síce vo svojej prednáške všelijaké maličkosti, ale odôvodniť túto smelosť, túto hriešnosť sa neodvážil. Tancoval nad hrobom pochovaných Slovincov bez toho, žeby len slovíčkom bol zvečnil ich pamiatku. A potom ešte zazlieva nám svet, že niekedy hlasnejšie spomíname svoju národnosť. Nuž veď ak nebudeme sa ozaj chápať, títo vyhladia nás svojou štatistikou z tváre tejto vlasti! Áno, po Slovincoch pôjdu ďalej, a ak dostane sa im času prísť až k nám ako k najpočetnejšej „cudzej“ národnosti Uhorska, tak jednako neujdeme osudu zadunajských Slovanov.

Druhé, čo pri týchto číslicach štatistického úradu bije do očí, je pomer, v akom ubudlo za posledných desať rokov z každej nemaďarskej národnosti. Akoby sa vopred, podľa zvláštnej škály, boli dohodli Nemaďari so štatistickým úradom, aké percento majú dať samospasiteľnej národnosti v priebehu desiatich rokov. Ostatne, toto najlepšie dokazuje, že je to umelo robená štatistika! Neubudol, ba vzrástol len počet Chorvátov a Srbov. Myslel by si si, že to bude preto, že k nim pripočítali zdrapy vyhladených Slovincov, ktorých celú masu predsa nemohli už pri prvom pokuse pre seba zaujať, ale správa výslovne udáva, že vzrast Chorvátov a Srbov pochádza z pripojenia Vojenskej hranice. (A kedy bola privtelená Vojenská hranica? Sčítanie ľudu vtedy už predsa bolo hotové.) Po Slovincoch teda ani stopy. — A čo s tými nemluvňatami, ktorých vidíme vo zvláštnej rubrike temer pol milióna? Národnosť človeka sa predsa dá určiť už v kolíske. Pravda, to sú všetko Maďari in spe. Ohavná nenásytnosť! A predsa vravia, že nemaďarizujú.

Uvedenými číslami — vyslovuje sa Keleti — nie je však vyčerpané maďarstvo; omnoho zaujímavejší je vraj z „cudzích“ národností počet tých, ktorí popri svojom jazyku hovoria i po maďarsky. Takýchto je 817.668 duší, alebo: ponechali predsa 817.668 duší nemaďarským národnostiam takých, ktorí vedia i po maďarsky. Z nášho stanoviska sú to číslice malého významu. Dokladáme na základe nich len toľko, že Slovákov je 176.693, ktorí i po maďarsky hovoria. Pretože je to však len 9,82 % „štatisticky“ vykázaného slovenského národa, hoci toto percento je temer pri všetkých ostatných národnostiach nepomerne väčšie, nuž, nechcejúc upodozrievať štatistický úrad, celkom oprávnene súdime, že značná časť Slovákov, rozumejúcich maďarskej reči, sama zapísala sa za Maďarov. Nerozumieme tu renegátov, úradníkov a uhorskými pomermi stiesnené tisíce a tisíce rozličného stavu, ktorí vedome urobili sa Maďarmi. Keď takáto štatistika uznáva 1.790.476 Slovákov, my sme úplne spokojní. To nebojíme sa, že nás je veľmi málo. Čo nás najviac prekvapilo, je počet Slovákov v Pešti — 21.581 duší. Maďarská štatistika urobila si tu veľké násilie, o to väčšie, lebo jej šlo o to, dokázať svetu, že hlavné mesto Uhorska nie je takým nemaďarským mestom, za aké sa považuje. Budapešti ani štrnásť rokov maďarskej éry nevedelo vtisnúť maďarský ráz. Ako v sídle vlády je tu počet úradov veľký, masa úradníctva pri systéme, kde podriadení nepoznajú svojich šéfov a naopak, prevláda počtom temer každý iný stav; v poslednom čase maďarizujú dokonca i neštátne železnice, privátne ústavy, ktorých úradníci sú teda taktiež podonášaní rodení alebo urobení Maďari; mestská obec, ktorej ich odovzdali cirkvi, pomaďarčila svoje školy; univerzity, polytechniku, gymnáziá, reálky, rabínske, priemyselné a občianske školy, spolky všelijakého druhu — to všetko sú stroje na dorábanie Maďarov, nástroje propagandy na rozširovanie maďarizácie; a prejdi sa pritom všetkom ulicami tohto hlavného mesta, tá maďarská „väčšina“ sa tratí, že ju musíš hľadať. Táto do očí bijúca okolnosť nemýlila však štatistický úrad. On počet Maďarov v Budapešti udáva na 198.742. Ba čo povedia na to Nemci, ktorí sú v tomto výkaze predstavení číslicou 119.902?

Keleti sa raduje, že pre maďarstvo prajný pomer predstavuje aj obyvateľstvo miest, ku ktorým pripočíta slobodné kráľovské, municipálne právo majúce mestá zriadených magistrátov. Slovákov je v nich 155.358. Z nemaďarských národností hovorí po maďarsky pomerne najviac Nemcov a cudzozemcov. Toto odôvodňuje vyšším stupňom vzdelania, nepomysliac na to, že kto chce žiť vo verejnej službe, musí lámať maďarčinu. Teda nutnosť, pane, a nie stupeň vzdelania.

Uvažujúc maďarstvo konfesií, uveličený hovorí o Židoch, ktorí podľa jeho výpočtu na 56,3 % dali sa k Maďarom. Odporúčame túto okolnosť pozornosti vedcov, ktorí študujú otázku, z akých elementov sa skladá maďarská národnosť.

V akademickej správe táto radosť nad zveľadením maďarstva je miestami zakalená. Časté sú slová stagnácia a indolencia. Menovite stagnáciou je vraj to, že z obyvateľov, ktorí majú vyše 60 rokov, je maďarskej národnosti práve tak 46,8 % ako z pokolenia 3 — 5-ročného. Zvláštny príklad. Keby vedeli, ako porážajú samých seba. Lebo 3 — 5-ročné deti i v čase hraníc neznajúcej maďarizácie hovoria ešte materinskou rečou, až potom škola urobí z nich Maďarov. Ale oni sa neuspokoja tým, že toto pokolenie im pripadne pri budúcom sčítaní ľudu: oni by chceli, aby sa deti nemaďarských matiek už v kolíske naučili po maďarsky. Štatistický úrad tu pravdepodobne myslel na ustanovizeň maďarských pestúnok.

Národnostné pomery Uhorska p. Keleti znázorňoval i zvláštnymi grafickými mapami, na ktorých označoval každú národnosť osobitnou farbou. Nám Slovákom dostala sa farba zelená. Nuž, nemáme nič proti nej. My netratíme nádej, čo sa týka udržania svojej národnosti. Táto farba nám patrí na takých mapách. Ale farba červená, farba predstavujúca maďarskú národnosť, tú farbu nemajú rady ani asekuračné ústavy. Považujú ju za zlý omen. A tie predsa pracujú s rizikom.

Mapy ukazujú, ako je po Uhorsku rozvetvená slovenská národnosť. Tá zelená farba rada prenasleduje menovite červenú. Nestrpí, aby táto niekde čistá bola. Najväčší červený priestor predstavuje Jaskúnsko-soľnocká stolica, ale zelená sa votrela i ta. Teda Slováci držia obce i medzi Kumánmi.

Keleti ospravedlňuje sa zakaždým, ako spravodlivo, ako počestne sa pri súpise pokračovalo. To ospravedlňovanie je však už samo osebe podozrivé. Kto nehreší, tomu je hriech neznámy, a teda ani hovoriť o ňom nemôže. Spomína, že nechce reflektovať podľa príkladu Nemcov na poddaných cudzích štátov, a predsa spomína bukovinských Maďarov a plače, že pri poslednom sčítaní ľudu v Rakúsku „stratili sme vo Viedni 30 — 40 tisíc Maďarov“. Opakujeme, že ten pán je náčelníkom krajinského štatistického úradu! Zo všetkého javí sa zimničná snaha rozmnožovať sa na ujmu iných. Na konci svojej prednášky si predsa dovolil podvracať učenca Paula de Lagardea, ktorý sa vyslovil, že zhynutie Maďarov je nevyhnutné, lebo národy len duchovnými silami môžu omladnúť a udržať sa.

Na druhý deň po tejto akademickej prednáške rozpísali sa všetky peštianske časopisy o sčítaní ľudu; ale každému šlo len o počet maďarstva, o počet robený na ujmu ostatných národností. Pre smutný úkaz, že Uhorsku nerastie počet obyvateľov, časopisy spolu so štatistickým úradom nemajú zmysel. Hodia niekoľko slov, tým vybavené sú i príčiny i smutné následky. Namiesto toho spomínajú „Maďarov nemaďarskej materinskej reči“ a iné absurdity. Nestopujú, v ktorej vrstve obyvateľstva badať najväčší úpadok, kde, v ktorých krajoch a akým spôsobom sa javí, a zase kde pribúda obyvateľov, že je pomer ako-tak vyrovnaný. My, keď takto len bežne hodíme pohľad na pomery ľudnatosti v Uhorsku, i bez štatistického aparátu môžeme vysloviť, že úpadok obyvateľstva je ešte väčší, než ho predstavuje tento krajinský výkaz. Poznáme mnohé kraje vo vlasti — a nerozumieme Šariš alebo Zemplín — kde vyhynula v posledom desaťročí aspoň tretina obyvateľstva. Na to miesto, nemyslíme, že bolo by pribudlo kdekoľvek na iných stranách. Iste vzrástol počet obyvateľov vo väčších mestách, kde sa predsa len ako-tak rozvinul menovite priemysel. Ale čo myslia tí páni? Nahradí sa takýmto obyvateľstvom strata, ktorú utrpelo Uhorsko na roľníckom ľude? Obyvateľstvo, ktoré príde za priemyslom, obchodom atď., dnes je tu, zajtra môže byť zase ktovie v ktorej časti sveta. Vidíme to napr. i pri železniciach, ktoré samy iste viac nového živlu dali než 224 851 duší, ktorých vykázal štatistický úrad ako zveľadenie obyvateľstva od roku 1870.

Kde sú teda tie státisíce, ktoré sa stratili v priebehu desiatich rokov z počtu obyvateľstva Uhorska? Na koho padá zodpovednosť?

Besednica. Národnosti Uhorska. Národnie noviny, 22. 11. 1881, č. 150