Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Katarína Tínesová, Patrícia Šimonovičová, Tibor Várnagy, Henrieta Lorincová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 12 | čitateľov |
V Bratislave 26. apríla svätili desaťročnú pamiatku osvedčenia liptovskosvätomikulášskeho robotníctva za československý štát; rečníkom bol Dr. V. Šrobár.
Spomínajúc udalosti za svetovej vojny, bratislavský rečník rozprával, že peštianska vláda chcela, aby vo sviatok sv. Štefana roku 1917 asi 80 Slovákov osvedčilo lojálnosť uhorskému štátu a Tiszovmu ministerstvu. Ale Ružomberčania Dr. Metod Bella a Vladimír Makovický sa vraj proti tomu postavili a išli do Turčianskeho Sv. Martina prehovoriť o veci s činiteľmi slovenského národného hnutia a medzi nimi i „s redaktormi vtedajších Národných novín“.[102] A vraj len po veľkej námahe sa podarilo nakloniť martinských Slovákov k tomu, aby sa odoprelo ísť do Pešti osvedčiť lojalitu.
To bude omyl, konfúzia. Z martinských Slovákov — podľa referátu novín — bratislavský rečník nazval „redaktorov“ Národných novín. Nuž, po smrti Svetozára Hurbana (od augusta 1916) v redakcii Národných novín ešte i v lete 1917 som bol len ja sám, s dcérou Annou: a u mňa v takej veci nebol nikto. V Martine som vtedy žil už bezmála 40 rokov, ale kto ma poznal, ku mne by v takej veci nebol prišiel. Osvedčiť lojalitu peštianskej vláde roku 1917 by mňa nebol mohol nikto nahovoriť, a teda ani odhovárať ma nebolo príležitosti — takú možnosť nemal nikto.
Ako hovorím, je to iste omyl. V jeseni 1918, keď sa vojna už chýlila ku koncu, za Károlyiho vlády, nie Tiszovej, bolo akési volanie do Pešti. Vtedy som v Martine videl Makovického — nie Vladimíra, ale Petra (zaťa Matúša Dulu); pravda, u mňa nebol nikto ani vtedy.
A konfúzia nejaká bola i to, keď bratislavský rečník vykladal, že po mikulášskom akte 1. mája 1918 peštianska vláda chcela na Slovensku zakladať časopisy, písané v slovenských dialektoch. Písať v slovenských dialektoch (menovite v šarišskom) v Pešti už dávno skúšali, no nie aby chlácholili, tíšili Slovákov, ale aby ich oslabovali, trhali. Aby podkopávali spisovnú reč slovenskú, založenú na strednej, v strede Slovenska hovorenej slovenčine.
O hungarizme a čechoslovakizme, okolo ktorých sa točila bratislavská reč, niekoľko slov nabudúce.
Niekoľko poznámok. Národnie noviny, 1928, č. 51
[102] Referát v brnenských Lidových novinách. K referátu, ktorý je v dnešnom Slovenskom denníku, sa vrátime v budúcom čísle.
— slovenský literárny kritik, historik, jazykovedec, publicista a prekladateľ Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam