Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Katarína Tínesová, Patrícia Šimonovičová, Tibor Várnagy, Henrieta Lorincová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 12 | čitateľov |
Bolo to v auguste 1895. Dňa 10. augusta. V Pešti sa zišlo toľko znamenitých ľudí spomedzi Slovákov, uhorských Rumunov a Srbov, ako ešte nikdy nikde. Na vydané heslo sa poschádzali a v zhromaždení, ktoré nazvali kongresom nemaďarských národností Uhorska, zložili si pamätný program, ktorého jadro možno vysloviť v krátkosti: že v obrane a vymáhaní svojich národnostných práv budeme stáť všetci za jedného a jeden za všetkých. Zhromaždeniu predsedali jeden Rumun, jeden Slovák a jeden Srb: Ďorď Pop, Pavel Mudroň a Michal Polit.
Slováci už vo svojich záveroch roku 1848 ukazovali na potrebu takejto vzájomnosti medzi nemaďarskými národmi uhorskej krajiny; roku 1861 vo svojom memorande vyhlásili túto vzájomnosť ešte dôraznejšie: ale od rečí ku skutku sa akosi neprechádzalo. Až v tomto 1895. roku bol urobený veľký krok. Za ministerstva baróna Bánffyho.
V druhom odstavci programu sa vykladá zloženie Uhorska z rozličných plemien. Skladá sa z toľkých plemien a vyvíjalo sa takým spôsobom, že len súhrn do jedného celku spojených národov môže mu dať charakter; preto v Uhorsku bývajúci Rumuni, Slováci a Srbi, uznávajúc a rešpektujúc celistvosť krajiny, žiadajú si, aby v jej správe a vôbec živote vo všetkom bolo poznať jej rozmanité plemenné zloženie.
Rumuni, Slováci a Srbi na ochranu proti tomuto podávajú si ruky. Na základe svojich vlastných programov, ale jeden o druhého opretí, chcú všetkými zákonnými prostriedkami brániť svoju národnosť.
Ako sme povedali, kongres nemaďarských národností, na ktorom sa založil tento program, bol v auguste 1895, za ministerstva baróna Bánffyho. Krátko predtým sa Bánffy „vyznamenal“ ako župan ktorejsi rumunskej stolice v Sedmohradsku a ako ministerský predseda sa tiež tuho zastrájal na Nemaďarov. On sám a za ním rozličné úradné orgány a maďarské noviny začali spomínať „jednotný maďarský národný štát“. Tým pohnutí zobrali sa Rumuni, Slováci a Srbi do Pešti na kongres a tam si takto podali ruky.
Čo sa Bánffy vtedy, pred štvrťstoročím, zastrájal urobiť, to teraz už prešlo do rukopisu Jeho Veličenstva kráľa. V najvyššom rukopise, datovanom 7. mája novému ministerskému predsedovi, sa ohlasovalo, že nastáva „veľká úloha vybudovať maďarský národný štát.“… Nech len dá Pán Boh dožiť sa konca vojny, nemaďarské národnosti jedna o druhú opreté budú účinkovať a brániť si plemenný, národný život. Zákonných prostriedkov na obranu je dosť.
Vzájomnosť nemaďarských národností. Národnie noviny, 16. 5. 1918, č. 57
— slovenský literárny kritik, historik, jazykovedec, publicista a prekladateľ Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam