ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Na sneme 21. júna ministerský predseda Esterházy pol druhej hodiny vykladal program novej vlády, ale o veci, o ktorej nemaďarské národností očakávali nové slovo, povedal mimochodom len toľko, že voči oprávneným žiadostiam ich väčšiny, ktorá vo vojne skvele dokázala svoje pevné vlastenectvo, oni chcú dokázať dôvernú ochotu. A i toto povedal obstavené klauzulami a hrozbami. Tú ochotu chcú vraj dokázať „pri intransigentnom podržaní zásady o jednotnom uhorskom politickom národe“; „s prísnou dôslednosťou urobia všetko v organizácii i v správe, čo je potrebné zo stanoviska bezpodmienečného uplatnenia tejto zásady“. V školstve budú robiť prípravy, aby „po čase boli pripravené náležité vzdelané a z hľadiska štátnej vernosti všetku pochybnosť vylučujúce spoľahlivé učiteľské sily“. „Na tých územiach vlasti a v tých kruhoch, kde a v ktorých vernosť k štátu nebola pevná, bude neodkladnou úlohou na základe starostlivo zozbieraných skúseností z vojny urobiť všetko, čo je potrebné na bezpodmienečné zabezpečenie nášho jednotného národného bytu.“

Táto hrozba je pre kraje Uhorska, do ktorých za vojny vtrhol nepriateľ. Ale ak sa vernosť, povinná k štátu, nedokáže či vo vojne, či bez vojny, na to sú stále, vždy platné zákony, to patrí pred súd, o takých veciach v programe novej vlády netreba hovoriť.

V Európe je strašný požiar, nový duch prelamuje sa k novým poriadkom, štáty sa pretvárajú, aby v nich každý mohol byť uspokojený, a u nás akoby nič. Naša krajina akoby ležala na nejakej planéte, odtrhnutej od tohto novým duchom rozpáleného sveta — v nej sa hovorí jazykom urputnej reakcie. V druhej polovici monarchie sa na čele vlády nemôže udržať ani taký dôverník panujúceho domu, ako je gróf Clam-Martinic, keď prezradil neschopnosť uspokojiť národy; u nás sa sľubuje akási blahosklonnosť ako previnilému otrokovi, ak sa budeme dobre správať. Gróf Andrássy ako nový Deák v tom istom zasadnutí snemu s dôrazom upozorňuje, že sa časy zmenili, že „dnes nemožno tak spravovať krajinu, nemožno viesť takú politiku ako pred strašnou vojnou. Počítať treba s veľkými prúdmi svetovej histórie. Nepočítať najmä u nás bola by veľká frivolita… Len to volebné právo je dobré a uspôsobené zachrániť štátny poriadok od prevratov, pri ktorom i nevolič vidí svojho vodcu sedieť v snemovni. Ak sú široké vrstvy vylúčené, štát je chorý, telo toho štátu je vystavené veľkým otrasom“.

Pravda, keď to Andrássy hovorí, to sú poučenia a axiómy len pre nich, pre ich partajné boje. Ináč Andrássy, navrhovateľ plurálneho hlasovacieho práva, učí, že rovnoprávnosť znamená anarchiu. S Esterházym prišla k vláde jeho strana, jeho najbližší ľudia, preto Andrássy teraz takouto rečou potiera tých, čo vládu stratili, ale ešte sa pokúšajú stavať na zadné nohy.

Program ministerského predsedu grófa Mórica Esterházyho je taký, akoby nás tu ani nebolo. Taký program by bol dal i Tisza. Vlastne toľko, koľko Esterházy povedal o nás, iste bolo obsiahnuté i v programe Tiszovom alebo Khuenovom z roku 1910. Takto i načo bolo prepúšťať Tiszu? Andrássy, vodca Esterházyho, je peknoduchejší, umnejší, ale šovinista fanatickejší ako Tisza; to sme vedeli.

Ak ministerský predseda Esterházy nedostal určitú maršrutu, my sa bojíme, že i so samým volebným právom bude sa opakovať viac-menej to, čo sa s ním dialo od roku 1905. Koruna ho ukladala a ministerstvá marili vôľu koruny… Ale veci v druhej polovici monarchie ukazujú, že to teraz ani u nás nemôže ostať pri starom.

I my sme tu, nemaďarské národnosti. Tu sme, a nie ako pastorčatá. My si žiadame vo všetkom svojmu počtu zodpovedajúci podiel. Naši predstavitelia tiež cítia ducha novej doby, o ktorej hovorí Jeho Veličenstvo kráľ, oni nepremeškajú príležitosť dorozumieť sa a nájdu si spôsob i formu konať v mene miliónov.

Národnostná otázka musí byť postavená na denný poriadok uhorskej vnútornej politiky.

Národnostná otázka. Národnie noviny, 26. 6. 1917, č. 73