Korešpondencia Jána Hollého
Autor: Ján Hollý
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková
[1410] (3. III. 1847)
Na Dobréj Voďe 3. brezna 1847
Najdražší prátelu!
O predešlem leopoldskem jarmeku dostal sem Jejích premilí list[1411] spolu i ze 4 ekzemplarí Katolíckeho spevňíka a tolko ekz. partesov.[1412] Jeden vítisk kňižki aj s partesami dal sem Šmrlingovi; druhí Králikovi bez partesov, tretí našemu spevárovi, tež bez partesov, štvrtí zanechal sem si sam pre seba. Jeden ekzemplar náspevov našemu rechtorovi pre chorus chramu dobrovodskeho,[1413] že sem už tekst kňižki nemal; ale dal sem ho v Trnave v kňihkupectve Wachterovskem kupit, ten však, čo to mal vikonat, ačkolvek už mesác prebehel, dovčilka nevikonal ništ.
To je velmi dobre a mudro učinene, že v nótach citacie po krajoch, s kterej studnice[1414] a s ktereho kancionala náspev je vzatí, trebas už na prvem harku od Pantočka na ukažku mne prineseneho tlačene boli,[1415] vitlačit zakazali. V predmluve p. Eliáš mohel len na krátko podotknut, že ti nóti su ze starších a novejších kancionalov brané, sam ale o sebe mohel doložit, že 29 nót od neho je zhotoveních.[1416] O naše slovenske neňí ništ, ale o česke studnice. S toho Češí lahko poznaju, čo bi ináč tak snadno neboli poznali, a nam Slovákom odrhat možu hned, že sme bez ních ništ neboli v stave urobit, že sme si moseli naspevi od ňích vipožičat. Ale nech, nech len to po krajoch nestojí. O tomto však p. Eliaš nemosí veďet, abi sa na nas nehňeval. Kolko ale ekzemplarov s predmenovaních pesňiček bolo vitlačeních?[1417] Já už za všecko Jejích velke unovaní, usilovaňí, ustávaňí, dobrodení a za všecku prátelskú lásku, čo najvác možem, ďakujem; a ňeňí sem sa v stave ňejak odslužit. Nech Jím teda pán boh za to hojnú odplatu uďelí a život v dobrem zdravu predlží, za čo p. boha každodenňe pri s. omši prosím; nech i u Slovákov na najdlžše časi zostava k Ňím vdačná pamatka.
Ja už kam dal sem darebňejší; mosím dobrí pozor dávat, abich, že nedovidím, na zem nepadel, jako i včera, ked sem išel s kostela, na kameni ňešeredne sem padel. S panem bohem a s pozdravem. N. p. J. H.
[1410] Originál listu je v LAMS. V datovaní je pôvodné Dubna prečiarknuté a iným atramentom prepísané na Brezna. Okrem toho v letopočte je sedmička (1847) písaná skoro ako štvorka. Podľa obsahu je však isté (hotové oba spevníky z r. 1846), že list je z r. 1847.
[1411] T. j. okolo 15. novembra 1846. Takýto Hamuljakov list Hollému nepoznáme.
[1412] Boli to Katolícke spevňíky — Hollého a Eliášov z r. 1846, ktoré približne v uvedenom čase vyšli tlačou.
[1413] Rechtorom na Dobrej Vode v r. 1812 — 1855 bol Imrich Šmeringa (F. Komlóssy Római katholikus iskolák története, Ostrihom 1896, s. 517), otec Jána Šmeringu.
[1414] studnice — pramene
[1415] Z tohto vidno, že aj Hollý mal ukážku z notového spevníka (list 103, pozn. 5), ktorú mu doniesol Jozef Pantoček (list 106, pozn. 4) z Viedne, kde sa tento spevník tlačil.
[1416] Hamuljak v liste 108 spresňuje, koľko a ktoré nápevy zložil Eliáš.
[1417] Ako oznamuje Hamuljak v liste 108, z Hollého Katolíckeho spevňíka dal vytlačiť 1000 exemplárov a z Eliášovho 400 exemplárov.
