Zlatý fond > Diela > Korešpondencia Jána Hollého


E-mail (povinné):

Ján Hollý:
Korešpondencia Jána Hollého

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 41 čitateľov


 

List 48. Bratislavskí študenti

[730] (3. X. 1835)

Velebnému a Vys. Uč. p. Janovi Hollému, kňazovi cirkve rimsko-katol. v Madunicách v Nitr.[731] atd.

Něch ráčá odpustiť, že sme sa osmelili J. Velebnosť tímto listom naščíviť. Srdce naše radosťú sa naplňuje, keď sa misel v dómiselních spisoch Jejích Velebnosťi[732] kochá. Vrelé citi a žádosti srdca našeho za dlhotrvanlivé zdravá Jejích Velebnosťi vilévame, ó bi ich dobré něbo vislišat chcelo! abi nam svetlo to, kerím nás Jejích Velebnosť ako denica osvecuje, čim najdlkší svjeťiť mohlo! Trikrať ščastní sme mi mladí sini Slávi, že sme Jejích Velebnosť srděčně zamilovať a za hodní príklad k nasledovaňú si vivoliť mohli.

Z Cirillo-Methodiadi nám p. Kollár několko vítiskóv poslať slúbil, on ale, ako sme sa dozveděli, išel do Německa[733] a preto sme ej ešče nedostali, dichtive hu očakávajíce.

Společnost naša zo 47 údóv záležejícá od 6. mesáca zárí svoje seděňá držat počala pod predstatstvom V. U. p. Matěja Ševrlai[734] — s radosťú viznať musíme, že každoročně ně len v duchu národním, ale i v známosti reči a historie slovanské[735] vačé pokroki robiť príležitosť máme a počeť odrodilcóv u nás už rednouť počíná. Kebi len i v Akademii někdo našich bratóv do národnej školi uvjesť chcel, abi celkom na seba nezabudli![736] poněvač u ňich sotva jeden Slovák sa najde, kterí bi sa nehanbil za svou maťerčinu, tak ďaleko sa už odnárodněni! —

„Plody“ naše len o tri tídně asi tlačit dáme pre tú príčinu, že některé práce hodné tisku i čtěňá sme něskorši dostali a krem toho predplatitelóv sa len as 80 nachádzá, ostatních ešče čakáme. Pokorně tedi prosíme Jejích Velebnosť, kebi nám též predplatitelóv sbjerať a jestli možno, čím skór poslať ráčili.[737] S tím atd.

Dáno v Prešporku dne 3. října 1835 od Spolku učenců řeči československé.

Ludevít Štúr, m. přednosta.[738]

Ctiboh Czochius, ř. tajem.[739]

Daniel Bořík, m. tajemník.[740]

Daniel Krnúch, ř. knihovník.[741]


[730] List je v Listáři I bratislavskej Spoločnosti česko-slovanskej (LAMS) odpísaný v poradí ako piaty; jeho originál, poslaný Hollému, nepoznáme. Písaný je so snahou priblížiť sa bernolákovskej slovenčine, pričom však sa v pravopisne zásadne používa písanie ě, ktoré v bernolákovčine neexistovalo. Pri prepise robíme tieto úpravy: w — v, g — j, au — ou. Písanie veľkých písmen zodpovedá približne dnešnému úzu, nie bernolákovskému, a preto pri prepise nebolo treba nijakých úprav.

[731] Roz. v Nitrianskej stolici.

[732] V pôvodine len skratka: J. W. (tak aj ďalej v liste).

[733] Ján Kollár mal 22. septembra 1835 sobáš so svojou Mínou vo Weimare, odkiaľ si ju potom priviedol do Pešti. (Jan Kollár 1793 — 1852, sborník statí o životě, působení a literární činnosti pěvce „Slávy dcery“, Viedeň 1893, s. 93.)

[734] Matej Schewrlay (Ševrlay; 1783 — 1840) — profesor ev. teológie v Bratislave, stal sa predsedom Spoločnosti česko-slovanskej na konci októbra 1834 a zostal ním aj nasledujúce dva roky. (Listy Ľudovíta Štúra I, Bratislava 1954, s. 379 — 380.)

[735] Prednášky o dejinách Slovanov zaviedol v Společnosti Ľudovít Štúr (Listy Ľudovíta Štúra I, s. 400).

[736] Akademia (neskoršia právnická akadémia) existovala v Bratislave od r. 1784 a bola sem prenesená z Trnavy. Štúr sa usiloval aj tu zaviesť prednášky slovanskej reči, ale sa mu to nepodarilo, hoci na akadémii študovalo viac Slovákov (Listy Ľudovíta Štúra I, s. 124).

[737] Plody zboru učenců řeči českoslovanské prešporského — tento sborník prác bratislavskej mládeže vyšiel v Bratislave roku 1836. Plody mali dovedna 220 predplatiteľov na 388 exemplárov, ale Hollý nebol medzi nimi.

[738] Ľudovít Štúr sa stal v škol. roku 1835/36 podpredsedom Společnosti, a tým vlastne jej vedúcim, lebo Schewrlay mal iba dozor ako profesor.

[739] Ctiboh Zoch (Czochius; 1815 — 1865) — rodák z Veličnej, patril medzi významných členov a funkcionárov Společnosti (Listy Ľudovíta Štúra I, s. 631). On navštívil v lete roku 1835 Jána Hollého v Maduniciach na svojej prázdninovej ceste po Slovensku (J. Butvin, Slovenské národnozjednocovacie hnutie, s. 183).

[740] Daniel Jaroslav Bórik (Bořík; 1814 — 1899) — neskôr tajomník Slovenskej národnej rady, študoval v Bratislave až do r. 1838 (Listy Ľudovíta Štúra I, s. 455)

[741] Daniel Krnúch (1813 — ?) — pôvodom z Malého Köröša, študoval predtým v Banskej Štiavnici (C. Zoch, Slovo za slovenčinu, Bratislava 1958, s. 33; J. M. Hurban, Ľudovít Štúr — Rozpomienky, Bratislava 1959, s. 831)

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.