ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Vikár odporúča dekanovu žiadosť arcibiskupovi^[1454]

Celsissime princeps, primas, archiepiscope, domine & archipraesul mihi benignissime!^[1455]

Joannes Holly, parochus Maduniczensis, a triginta quinque annis in vinea Domini portans pondus diei et aestus,^[1456] per aliquot quidem abhinc annos malo podagrico adfligebatur, quod vero nunc tantopere auctum est: ut accedente insuper incendii, nuper in Madunicz erumpentis periculo, a quo idem parochus, graviter adustus et vix non oculis captus, usuque pedum destitutus, ope aliena eripi et cum ad ecclesiam illatus, flammis hanc quoque corripientibus etiam hic vita periclitaretur, iterum eportari debuit, nunc testimonio tam districtualis VADiaconi, qui vice ejus scribere non valentis recursum adornavit, quam medico-chirurgico sub./.^[1457] demisse advolutis, ad munia curae animarum plene inhabilis sit. Dictamini itaque conscientiae obtemperans, munus, ad quod gerendum vires desunt, resignare in animum suum induxit et tam pro acceptatione resignationis beneficii, quam pro benigna pensionis resolutione Celsitudini Vestrae humillime supplex est: Cum vero vir hic semper sine querela serviverit et in veritate ac justitia ambulans, communi aestimio perfruatur; spectata autem beneficii Maduniczensis mediocritate et indole recurrentis, qui potissimam vitae suae partem inter litteraturae studia consumpsit ac ideo tam per decursum priorum annorum persaepe indiguerit, quam nunc incendio damnificatus et morbo contritus, pauper omnino sit: ideo sortem ejus benignitati Celsitudinis Vestrae devovere sustineo: ut resignationem beneficii acceptare et recurrenti, et vitae mediorum et curae medicae indigno, pensionem deficientium, subsidiumque ex auxiliari fundo benigne resolvere dignetur.

In reliquo benignitati, altisque gratiis commendatus, in devoto sacrarum manuum osculo emorior

Celsitudinis Vestrae humillimus capellanus Adalb. Bartakovics sua m., vic. generalis Tyrn.

Tyrnaviae die 14. Maji 1843

Preklad:

Najvznešenejší knieža, prímas, arcibiskup, môj najdobrotivejší veľkňaz!

Ján Hollý, madunický farár, znášajúci po tridsaťpäť rokov ťarchu dňa a horúčavy vo vinici Pánovej, trpel od niekoľkých rokov na podagru, ktorá sa však teraz natoľko zhoršila, že — k tomu prišiel ešte nebezpečný požiar, vzniklý nedávno v Maduniciach, z ktorého museli tohto farára, ťažko popáleného, priam na očiach zachváteného a neschopného sa hýbať, iní zachraňovať, a keď ho zaniesli ku kostolu, ktorý tiež plamene zasiahli, museli ho znova vynášať, lebo mu aj tu život bol v nebezpečenstve — je teraz podľa svedectva dištriktuálneho dekana, ktorý namiesto neho, neschopného písať, vystrojil žiadosť, ako aj podľa lekárskeho svedectva pod./., ponížene pripojených, úplne neschopný pre výkon duchovnej služby. Poslušný teda hlasu svojho svedomia rozhodol sa zrieknuť úradu, na vykonávanie ktorého mu sily nestačia, a najponíženejšie prosí Vašu Výsosť, aby prijala zrieknutie sa benefícia, ako aj aby mu láskavo určila penziu. A keďže tento muž si vždy bez ponôs plnil povinnosti a žijúc v pravde a spravodlivosti, teší sa všeobecnej úcte a pri známej chatrnosti madunického benefícia a povahe žiadateľa, ktorý väčšinu svojho života strávil v literárnych štúdiách, takže v pominulých rokoch veľmi často biedu trel a teraz je, zničený požiarom a zmorený chorobou, úplne chudobný, opovažujem sa teda predložiť jeho osud dobrotivosti Vašej Výsosti, aby ráčila prijať zrieknutie sa benefícia a milostivo určiť žiadateľovi, odkázanému i na životné potreby i na lekársku starostlivosť, penziu strádajúcich i podporu z výpomocného fondu.

Napokon odovzdaný do dobrotivosti a vzácnej priazne, zostávam so zbožným bozkom posvätených rúk

Vašej Výsosti najponíženejší kaplán Vojtech Bartakovič v. r., trnavský generálny vikár.

V Trnave 14. mája 1843