Zlatý fond > Diela > Korešpondencia Jána Hollého


E-mail (povinné):

Ján Hollý:
Korešpondencia Jána Hollého

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 33 čitateľov


 

List 58. Martinovi Hamuljakovi

[838] (14. XI. 1838)

14. listopadu

Najdražší práťelu!

Poďekováňí p. Derčíkovi, loňejšého roku podané, že sa medzi žalospevami, které majú, jako sa mi zdá, ňenachádza, abi tu snaď ňezahinulo, posílám.[839] Položa ho treťé od konca pred veršami Jordánskému učiňeními. Tak budú mať všecki žalospevi ve svích dobrích rukách. Vác už ňebudem plakať,[840] bár mňa zas noha bolí. Potkel sem sa v háji na ňezbadaní pňíček, daleko sem bikoval,[841] na trňí mal padnuť, chcel sem sa predca udržať; a tu sem s velkú silú mosel nohama na zem dupotať, až sa ten suchí hostec ze svého místa, kďe je vevalení a odkáď začíná vichádzať, pohnul. Ó bár bich radšej bol na to trňí tvaru buchel, aspoň bich polahostaji choďil. Včil aňi dostúpit a krok urobiť ňeňí sem v stave. To asnad podla običaje svéj najméň do Nového roku trvať buďe. Nemohel sem aňi omšu za Ňích na s. Marťina odslúžit, ale čím buďem mocť, to buďe prvé; každodenne memento bez toho pri omši vždi čiňívám za Ňích. Včil nech Jích p. boh zdraveho živí a všecko, čo si žadajú, uďelí. Se mnú je bída nad bídu.

Posílam též odu (jako bi sa predca oda po slovenskí mohla nazvať)[842] k inštalacii b. Medňanského, která i se mnú veľmi prosí, abi do Zori tohoročej ešče prijatá bola bar na samém konci; však na dva listki sa zmesťí a to toľko ňezastaňe. Zaslúží to ten pan, pretože je znameňití Slovak. Po druhé mohlo bi sa jej tam mistečko poprát i preto, že bi poňekáď vinahraďili ňedokonalost vitlačeních Rešetkovích veršov k téj istéj inštalacii menom mesteček a osad Trenčanskéj stoľice. Sú rími, aľe také, jako bi jích ňejakí luteranskí rechtor, a to ešče jeden ze starších, zložil.[843] Sam Petrovič na ňe frfral. Snad sú až po inštalacii zložené a vitlačené, nebo jako mi hovoril novomestskí senior,[844] že tam len laťinske (invita Minerva)[845] a uherske predňesene a rozdavané boli a slovenskích ňišt. To je jedina moja prosba.

Jozef Kuzma, brat teho Clara franciškara (až bi s ním boli) 10. tehoto mesáca všeckím na božú cestu zaopatrení vždi spí a už aj pod ňeho, jako povedaju Slovaci, ide.[846] Z bohem!



[838] Originál listu je v LAMS. Je to zas popísaná vnútorná strana obálky ako pri iných listoch, s tou istou adresou ako pri liste 53 a poštovou pečiatkou, ako aj zvyškami pečatného vosku s odtlačkami Hollého prsteňa. Chýbajúci rok v dátume dopĺňame sami.

[839] Túto báseň sľúbil Hollý poslať Hamuljakovi v liste 57.

[840] T. j. písať žalospevy, ktoré práve dokončil.

[841] bikovať — tackať sa

[842] Ódy nazval Hollý (alebo niekto iný?) Pesňami.

[843] Spev ke cťi Jeho Excellencie Osvíceného pána slobodného barona Alojziusa Mednyánszky de Megyes, sv. císarskéj, a královsko-apoštolskéj Jasnosťi komorňíka, vnuterného stavu skutečného radca, visokéj komori královskéj uhersko-dvornéj druhého spravca, slavnéj stoľice Trenčanskéj uradu hlavného išpána námestňíka a t. d., keď dňa 17-ho žári roku 1838 na hodnosť hlavného išpána slavn. stoľice Nitránskéj vstupuval. Ménom všeckích mesteček a osád slavn. stoľice Trenčánskéj z najhlbšú poňiženosťú obetovaní. Táto Rešetkova príležitostná báseň o šestnástich strofách vyšla ako samostatná tlač u J. K. Jelínka v Trnave. Jej autor sa uvádza na konci básne skratkami: Z. M. R. H. S. F. ( = Zpíval Michal Rešetka, horňo-súčanskí farár). Strofickou skladbou je báseň nápodobou sapfickej strofy s tým rozdielom, že prvé trojveršia majú o jednu slabiku viac. Jej pôdorys je sylabický s tendenciou k prízvučnému veršu a je rýmovaná. Tematicky báseň je oslavou genealógie Mednyánszkovcov a špeciálne Alajosa Mednyánszkeho. Na potvrdenie Hollého úsudku citujeme aspoň túto strofu:

Slávná nech kvitne Mednyánszká famiľia V krajňe uherskéj, jak prekrásná laľia! Nech svíťá, trvajú jéj premilé čnosťi, Až do večnosťi!

(Báseň sme našli v knižnici Miestneho pracoviska Matice slovenskej v Bratislave.)

[844] Novomestským seniorom bol od r. 1838 Ján Roy (1792 — 1849), rodák z Giraltoviec. Ev. farárom v Novom Meste nad Váhom bol od r. 1829 až do smrti. (L. Paulíny, Dejepis superintendencie nitrianskej IV, Jasenová 1894, s. 44.)

[845] Invita Minerva (lat.) — proti vôli Minervy (bohyne múdrosti); tohto úslovia sa používalo o človeku, ktorý robí niečo bez náležitých vlôh (citát z Horatia De arte poetica, v. 385).

[846] Podľa matriky zomrelých (Št. archív v Nitre) 2. apríla 1839 umrel v Maduniciach vo veku 46 rokov madunický obyvateľ Jozef Kozma ranený mŕtvicou (ex apoplexia). Bol to brat Clara Kozmu (pozri list 56, pozn. 3), ktorého spomína Hollý v liste.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.