Korešpondencia Jána Hollého
Autor: Ján Hollý
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková
[871] (4. III. 1840)
Na Škaredu stredu
Najdražší práťelu!
Posílám odu na boha, až bí ešče nebola Zora vitlačena, na konci bi sa mohla umístit.[872] Pre mnohe darebne prekažki a márních ludí človeka bavících nemohel sem skor. V poslednem porádku ód oda na Gutenberka je vipustena, ktera bi sa predca mohla položit.[873] Basňe s dedikaciu, kebi boli mňe zdelené, srdečne bol bich rad do štróf uvedel; ale ja sem jich len o pól noci z Hromátkovím listem, ked Petrovič jích ke mne prinesol, čítal, mislící sebe, že on to, čo ma bit, vikona.[874] Za poslanich 6 červoncov Spolku menom mojim nech zaďakujú.[875] List Spolku o tej veci čítal sam p. Bartakovic, naš vikariuš,[876] u p. Gombara z nahodi prijduci.[877] S panem bohem.
Velmi na chitro.
[871] Originál listu je v LAMS. Písaný je na vnútornej strane obálky, na ktorej je táto adresa:
Madunicz.
Spectabili, perillustri ac generoso domino Martino Mamulják ad exc. Consilium regium locumtenentiale Hungaricum rationum officiali et consultoris vices gerenti, pension. instituti Hungar. assessori & & domino singulariter colendissimo
Franco Budae
(V porovnaní s listom 53 pribudli v adrese tieto dodatky: „… a zastávajúcemu úrad radcu, prísediacemu uhorského penzijného ústavu…“) Na liste je poštová pečiatka (GALGOCZ), odtlačok prsteňa v pečatnom vosku a dodatočný prípis mena „Kršiak“, nijako asi nesúvisiaci s listom. List nie je presne datovaný. Podľa obsahu (Hollého ódy) pochádza z r. 1840, keď Škaredá streda pripadala (podľa súčasného kalendára) na 4. marec.
[872] Hollého ódu Na boha stačil ešte Hamuljak zaradiť na koniec Zory IV, 1840, s. 285 — 290 (Zora IV mala rozsah 295 strán).
[873] Slávospev na Jana Gutenberka, kňihtlačárstva nálezňíka, odtlačil Hamuljak v Zore IV, 1840 (s. 243 — 246), teda oddelene od iných Hollého ód.
[874] Jan Nepomuk Norbert Hromátko (1783 — 1850), od r. 1810 profesor českého jazyka a literatúry na viedenskej univerzite, bol aj učiteľom češtiny na panovníckom dvore. Pod jeho vedením napísal arciknieža František Karol r. 1823 českú báseň na svojho otca Františka I., o ktorej povolenie vytlačiť v Zore bol žiadal Hamuljak. Keď toto povolenie dostal, radil sa so Šafárikom i Kollárom a asi aj s Hollým, akým pravopisom mal báseň uverejniť v Zore (A. Maťovčík, Listy P. J. Šafárika Martinovi Hamuljakovi, Martin 1965, s. 224; Sokol II, 1863, s. 38 — 41). Napokon prijal návrhy Jána Kollára, ktorý sa rázne staval proti ponechaniu Hromátkovho pravopisu v básni. Zo Zory (IV, 1840) pretlačili potom túto báseň aj Květy (č. 32 zo 6. aug. 1840), ale s odlišným pravopisným prepisom. Pri tejto príležitosti doniesla Zora IV ako frontispice aj obraz Františka Karola, pod ktorým bol chronostich, navrhnutý Jozefom Petrovičom (pozri Petrovičove listy z 20. júla a 19. aug. 1839 v LAMS).
[875] O tomto dare Hollému pozri v liste 61.
[876] O Vojtechovi Bartakovičovi pozri list 46.
[877] Pavol Gombár (1795 — 1870) — narodený pravdepodobne v Žiline (Némethy v Series parochiarum et parochorum uvádza ako jeho rodisko Skalicu, čo je nesprávne; v žilinskej matrike narodených sme ho však nenašli, hoci ako „Hungarus Zolnensis“ je zapísaný v matrike trnavského gymnázia v AMT a Žilina ako jeho rodisko sa uvádza aj v Primaciálnom archíve v Ostrihome), bol od r. 1836 vicerektorom trnavského seminára. Umrel ako kanonik v Trnave a jeho meno je tiež v zozname členov Matice slovenskej. Zdá sa, že patril k veľmi intímnym priateľom Jána Hollého. (L. Némethy, Series parochiarum et parochorum, s. 595 — 596; Sokol II, 1863, s. 118; Ján Hollý očami svojich súčasníkov, s. 365 — 366.)
Galéria obrázkov
Obrázok
