Zlatý fond > Diela > Korešpondencia Jána Hollého


E-mail (povinné):

Ján Hollý:
Korešpondencia Jána Hollého

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 41 čitateľov


 

List 30. Jurajovi Palkovičovi

[427] (13. VIII. 1830)

Veľkomožní pane, pane ke mňe najlaskavejší!

Dávno sem uš Jejích Veľkomožnosti nepísal,[428] ale sem ňemal aňi čo; včil téš malá vec je, která mňa k tímto ňekolko rádkom pohnula a k tomu príležitosť dobra sa nahoďila. Češi a nekatolickí Slováci nedaju ľen pokoja naším Slovákom a slovenčiňe. Fr. Palacky, sin reformátského kazatela v Hodslavicách, v Morave, kterí pred ňekterím rokem v Prešporku do školi choďil a Jiríkov[429] žák bol, včil bibliotekár u grófa Sternberka a estetiku českú písal,[430] čosi o preloženej Eneiďe slovenskej do Časopisu muzeumského v Praze vichádzajícého položiť dal, ale nevím, čo, len to, čo mi Jirík písal,[431] že tam stojí: že Slovane, kdiž o vznešeních věcech píší, že po česku musejí psaťi.[432] Nech si píšú luteráňi, jako chcú, naších Slovákov predca do blúdu ňeuvedú a Čechov neučiňá. Predmenovanu Eneidu začal prekládat Karel Vinarickí, sekretar arcibiskupa prazského, a druhí spev s téj Eneidi s Časopisu muzeumského vzatí a osobitňe vitlačení[433] po bučanském farárovi, loňejšého roku do Prahi k s. Janovi putujicem,[434] mňe odeslal. Ale nech ňekdo ti české verše ze slovenskími zrovná, uviďí, které lepšej idú a která reč k metrickím veršom zvučňejšá a súcejšá je.

Z epopéje Svatopluk jedenást spevov uš hotovích je a skoro polovička z dvanásteho. Bol bich aj ten asnad za mesác dokonal, kebi mi bol pán boh zdraví poprál, aľe včil zase tá strašlivá zimňica jako loňéjšého roku prám v ten čas tento tídeň na mňa prišla[435] a trikrát velmi s tuha mňa uš trásla, až všecki kosťi praščali, ano aj sem fantaziroval. Nevím, jako bude dal. Dostal sem ju najskór od vodi, poňeváč vína ňebolo. Mnoho v téj velkej horúcosťi chodil sem po poli a tam mnoho, velmi mnoho saméj vodi mosel sem lúchat.[436]

Od teho ohňa všecko sa mi zle voďí:[437] ponúkel mi istí 200 zlatích na lichvu požičat, ja sem za ňe ovce nakúpil, ovce seno požrali pres zimu a na jar pokapali. Ozimina sa zaorala, zasal sa uš neskoro jačmeň, jačmen síce zešel, ale sa potom zapékel, z ostatnéj téš úrodi ňeňí ňišt. Iné veci všecki mi zle išli, ale sem nedbal na to mnoho, nech sem len bol zdraví; než včil aj to chibí. Celádka teš nezdravá ľeží a která ešče chodila, ta dnes ráno sa začala stažovat, že ju všecko bolí, a po poledni uš aj ta oblahla, a tak je celí špitál.

Nemocních tu plno. Sucho velké, všecko je vipalené, z lichvú najvatšá bída, reži na semeno nebude dost, jačmeňa málo a ten je chudí jako oves. Stromi na koreňi vischli, turecke žita[438] zvadli, s krumplí, nenamokne-li ešče, ňišt anebo velmi málo drobních bude. S toho sa mi všecko pozdává, že zase taká velka psota a hlad bude jako roku 1817.[439]

Pítajú sa mňa mnozí, mnoho-ľi uš z biblie od pána velkomožného preloženéj višlo? ja jím mosím odpovedat, že nevím. Kebi len všecka skór vijít mohla![440] Nebudu potom luteráňi[441] moct povedat, že tá jejích reč je reč biblická.

Ostatne aľe stálé zdraví žádajíc, porúčám sa do predešléj laski a zostávám

Jejích Velkomožnéj Milosti najpoňížeňejší služebňík Jan Holly, f. m., v. r.

V Madunicách roku 1830 dňa 13. srpňa.


[427] Fotokópia listu je v LAMS. Na liste si Palkovič po latinsky zaznačil stručne odpoveď na tento list: „Quando Carnioli, Illyri, Poloni adoptabant bohemicam lingvam, tunc et nos; donec non fuerit ostensum: vocabula Cseh et Tóth esse prorsus synonima. Eruptiones illius et insulsae crises adhuc ante publicationem Lexici Bernolakiani dissimulari poterant, nunc vero per ignorantiam lingvae Slavoslavicae neqvaqvam se amplius excusare potest homo in suo privato sensu pertinax, notus a pruritu litigandi. Aliud est Československi jazik, et aliud Čistoslovenski. Rs. 27 Augusti medio eiusdem mulieris, quae adtulit has literas.“ (Preklad: „Keď si Kranci, Ilýri a Poliaci osvojili češtinu, vtedy aj my; kým sa nedokáže, že názvy Čech a Slovák nie sú úplné synonymá. Jeho výpady a nechutné kritiky sa mohli dosiaľ pred vydaním Bernolákovho Slovára nechávať bez povšimnutia, ale teraz sa už vonkoncom nemôže vyhovárať neznalosťou slovenčiny ani človek zanovitý vo svojom osobnom náhľade a preslávený svrbľavosťou po škriepkach. Iné je československý jazyk a iné čistoslovenský. Odpovedal som 27. augusta prostredníctvom tej istej ženy, ktorá doniesla tento list.“)

[428] Posledný nám známy Hollého list Palkovičovi bol zo 14. júla 1829 (list 27), teda spred roka.

[429] Jirík — Jiří Palkovič

[430] František Palacký (1798 — 1876) — historiograf českého národa, pochádzal z Hodslavíc na Morave z českobratskej rodiny. Jeho otec bol krajčír a roľník, a nie kazateľ. Študoval v Trenčíne a potom do r. 1818 v Bratislave, kde bol skutočne žiakom Jiřího Palkoviča. Po príchode do Prahy (1823) stal sa čoskoro archivárom u Františka Šternberka. V časopise Krok uverejnil svoje estetické štúdie Přehled dějin krásovědy a její literatury (1823) a v ČČM Krásověda čili o kráse a umění (1827).

[431] List Jiřího Palkoviča nepoznáme.

[432] Bol to článok Palackého O národech uherských zvláště Slovanech v ČČM III, 1829, 4, s. 11 — 38, v ktorom autor odsudzoval zavedenie bernolákovčiny ako spisovného jazyka, dôvodiac aj tým, že z vlastnej skúsenosti vie, ako „i katolickým Slovákům všude čeština krásnější býti se vidí, nežli slovenčina“ a že „mimo to příklad p. J. Holého, předního nyní spisovatele po Bernoláku, sám to ukazuje, že kdekoli o nevšedních a vyšších předmětech řeč nastává, tam i Bernolákovci sami k češtině utíkati se, a slov lidu svému neznámých užívati musejí“. (Pozri aj Ján Hollý očami svojich súčasníkov, s. 132.) Nešlo teda o Hollého preklad Vergiliovej Eneidy.

[433] Karel Vinařický (pozri list 22, pozn. 2) — tajomník pražského arcibiskupa v r. 1829 — 1833, uverejnil v ČČM 1829 (1, s. 107 — 114 a 2, s. 45 — 61) preklad druhého spevu Vergiliovej Eneidy s názvom Zkáza Troje. Josef Hendrich, porovnávajúc preklad Hollého a Vinařického (Sborník filologický VII, 1922, s. 338), vyzdvihuje Hollého prozodickú presnosť oproti Vinařickému, no z druhej strany zas chváli Vinařického jazykovú jasnosť oproti Hollého nezrozumiteľnosti.

[434] V Bučanoch bol vtedy farárom Ján Hettes (1775 — 1855), ktorý sa pravdepodobne zúčastnil na púti v Svatom Jane pod Skalou (pozri J. M. Hurban, Cesta Slováka k slovanským bratom na Morave a v Čechách 1839, Bratislava 1960, s. 82 a 192).

[435] Vtedy túto chorobu nazýval žlčovou zimnicou (pozri list 27).

[436] lúchať — lôchať, logať

[437] T. j. oheň 16. apríla 1829 (listy 25 a 26).

[438] turecké žito — kukurica (Bernolákov Slovár II, s. 1128).

[439] V neúrodných rokoch 1816 — 1817 pomrelo iba v piatich stoliciach Slovenska hladom 44 000 roľníkov (Dejiny Slovenska I, Bratislava 1961, s. 418).

[440] Palkovičov preklad Svatého písma vyšiel s vročeniami 1829 a 1832 (I. — II. zväzok).

[441] luteráňi — zástanci češtiny ako spisovného jazyka Slovákov

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.