ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[1156] Originál listu je v LAMS. Jeho text je písaný po jednej strane obstrihaného listového papiera (22 × 19,5 cm), ktorý si pisateľ poskladal do obálkovej formy a zalepil ho pečatným voskom, takže ho v podobe listu mohol — istotne poslom — odovzdať adresátovi. Na druhej strane takto poskladaného papiera je táto latinská adresa:

Admodum reverendo domino Martino Laczkovics parocho Jóköensi, districtus Vittenczensis vicearchidiacono domino singulariter colendissimo Jókeö

(Preklad: „Veľadôstojnému pánovi Martinovi Lackovičovi, dobrovodskému farárovi a dekanovi chtelnického dištriktu, pánovi obzvlášte veľaváženému, Dobrá Voda.“) Na tejto strane listu je dodatočne modrou ceruzou pripísané cudzou rukou: „Listy J. Hollého od M. Kollára.“ (Martin Kollár, kat. farár a redaktor, venoval tento list asi Slovenskej muzeálnej spoločnosti v Martine.) Ináč list je bez akéhokoľvek datovania; podľa zmienky o Kochanovskom môžeme ho datovať dňom 7. júna 1843.

^[1157] Uhorským prímasom bol vtedy József Kopácsy (list 71).

^[1158] Hollý posielal Lackovičovi rezignáciu na madunickú faru (pozri list 83).

^[1159] Hollého faru v Maduniciach dávali po požiari do poriadku.

^[1160] Jozef Blázy (1813 — 1879) — pôvodom z Lešti (Novohrad), stal sa Hollého nástupcom na fare v Maduniciach, kde prešiel z piešťanskej kaplánky. Neskôr dosiahol hodnosť bratislavského kanonika a opáta. Tlačou vydal (1857) príležitostnú slovenskú báseň. (L. Némethy, Series parochiarum et parochorum, s. 502; A. Zelliger, Egyházi irók csarnoka, s. 48; Szinnyei.) Némethy i Zelliger uvádzajú, že Blázy bol madunickým farárom od 16. mája 1843, čo nemôže byť pravda. V madunických matrikách niet síce zápisu, kedy Blázy nastúpil, po prvý raz však krstil 8. júla a pochovával 13. júla. A v Piešťanoch posledný raz ako kaplán pochovával ešte 25. júna, kým v Maduniciach v dňoch 24. mája — 29. júna výpomocne pochovával hlohovský františkán Adam Repka. Zdá sa teda, že Blázy sa stal madunickým farárom až niekedy po 1. júli 1843 (pozri aj nasledujúcu poznámku). Od 1. júla 1843 bola Hollému priznaná aj penzia, a i v tzv. Informationes de clero sa zaznačuje, že Hollý bol až do 1. júla 1843 farárom v Maduniciach (DP XXXVI, 1959, s. 82).

^[1161] Patrónom madunickej fary bola grófka Erzsébet Erdődyová († 1856), vdova po štátnom ministrovi, od ktorej tiež záležalo, či Blázy dostane madunickú faru. Grófka poslala na trnavský vikariát po nemecky písaný list datovaný v Hlohovci 1. júla 1843, v ktorom navrhuje na miesto Hollého v Maduniciach Jozefa Blázyho. Pri tomto prípise (v AOVT) je aj potvrdenie trnavského profesora morálky a pastorálky Jozefa Szabóva z 3. júla 1843, že Blázy u neho zložil farársku skúšku, pričom je Blázy označený už ako „praesentatus parochus Maduniczensis“. — Direktorom erdődyovských majetkov so sídlom v Hlohovci bol Jozef Zmertich-Smrtič (pozri list 27).

^[1162] Juraj Obermayer — farár v Urminciach (list 72)

^[1163] Anton Knapp — farár v Dolnej Krupej (list 29)

^[1164] Ambróz Kochanovský (2. XII. 1779 — 1843) — statkár v Koplotovciach, umrel 6. júna 1843 vo veku 64 rokov (matrika v Št. archíve v Nitre)

^[1165] Nevedno, ktorí to boli, no jedným z nich zaiste bol Hollého priateľ Pavol Gombár.

^[1166] Napokon sa Hollý predsa len rozhodol pre Dobrú Vodu, kde sa niekedy okolo 1. júla 1843 presťahoval na penziu k svojmu priateľovi a spolužiakovi Martinovi Lackovičovi.