Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 41 | čitateľov |
[668] (8. VII. 1835)
V Mad. 8. červenca
Najdražší práťelu!
Posílam selanku Sláv. Z ohledu osobi zaslúžila bi prvé místo v Zore. Zaslužil bi tam aj ten náš otec obrázek pred ňú; čo, žebi sa stalo, netrúfám.[670] — Usilovat sa buďem ešče nektere verše urobiť. Ďevín aneb Zobor dokonale opisat ňeňí sem v stave, že sem tam jak živ nebol.[671] Ďevín je včil nepaterné mestečko a Ňemčikov ma obivatelov z ribarstvom, z vinohradnictvom a remeslom sa najvác živicích. Pola nemajú ani lichvi. Mappu hori Kobila a okolních bľízkích míst načáranú mám.[672] Kraj tam velmi pekní a utešení. Aňi bich nelúbil pre Svatoplukiadu Devín ze všeckimi okoličnostami vipísat. Ve Visvetlení k Cirillo-M. je volačo o nem.[673]
Pre skráťení titulu slova: aneb Konštantin a Metod, blahozvestove Slovákov, jako Sami velmi mudro navrhli, ovšem sa vinechajú. Na konci samém ešče sa doda — — a visvetľením nekterích slov.[674]
Tlačárňa lepšej bude po slovenski než ťiskarňa.[675]
Verše na Ňich volki nevolki, bar aj z Ostrihoma pomoc prijde, vitlačiť mosa dať. Však to nebude sebe odporovat.[676]
Poručám sa do predešlej pratelskej laski a zostavam
Jejich najvernejší pr. J. H.
Nb. Ve Visvetlení slov kdesi sa mi zda, že laťinské jakesi slovo na cius ma sa písať per tius. K. p. jako nuntius, a ne nuncius, čo sem prám pocorrigovat chcel, ale kdosi naráz prišel, nemohel sem a potom zabudnul. Prosím pri corrigovaňu, kebi to c na t premeňili.[677]
U nás víše póldruha roka nenamoklo a pre velku suchotu ani sme luki nekosili. Žatva bídná, jačmeňe aňi len ukosit sa nedaju. Takej psoti nepamatuju lude. Vina bude dost, chvala bohu, až obstojí. Paše ňišt. Lichva tuším od hladu zahine.
Spevánki sem ešče ňedostal.[678] Najlepšej bude jích na Jelinka napravit.
[668] Originál listu je v LAMS. Jeho text je napísaný na vnútornej strane listovej obálky, čo Hollý častejšie robieval, keď posielal v obálke nejaké príspevky alebo vracal korektúry, aby sa osobitným listovým papierom zbytočne nepreťažovala zásielka. Na vonkajšej strane obálky je táto adresa:
Madunicz.
Perillustri ac generoso domino, domino Martino Hamulják ad excelsum Consilium regium locumtenentiale Hungaricum rationum officiali & & domino singulariter colendissimo.
Budae.
(Preklad: „Madunice. Slávnemu a urodzenému pánovi, pánovi Martinovi Hamuljakovi, účtovníkovi pri slávnej Kráľovskej uhorskej miestodržiteľskej rade atď., pánovi obzvlášte veľaváženému, v Budíne.“) Okrem toho v ľavom rohu hore je úradná poštová pečiatka: GALGOCZ.[668] Z Hamuljakových poznámok na liste vidno, že list je z r. 1835.
[668668] Galgocz — Hlohovec
[670] Hollého selanka Sláv vyšla v poradí prvá v Zore 1836 (s. 11 — 17), ale bez obrazu Sláva.
[671] Hamuljak asi požiadal Hollého, aby napísal články o Devíne a Zobore pre Zoru; takéto články ani obrázky však v Zore nevyšli. Zato o Devíne má dlhšiu vysvetlivku v poznámkach k Cirillo-Metodiade (Dielo IV, s. 130 — 131) a stručnú o Zobore (tamže, s. 159). Nie je však vylúčené, že Hamuljak nahováral Hollého, aby práve tieto state rozšíril vo vysvetlivkách k Cirillo-Metodiade.
[672] Kobyla — vrch pri Bratislave. O nej má Hollý vysvetlivku v poznámkach k Cirillo-Metodiade (Dielo IV, s. 137).
[673] Hollý nechcel podrobnejšie písať o Devíne aj preto, aby sa nedostal do konfliktu so svojím podaním v Svatoplukovi.
[674] Ako vysvitá z tejto zmienky v liste, Hollý pôvodne nazval svoje dielo: „Cirillo-Metodiada, aneb Konštantín a Metod, blahozvestove Slovákov.“ Po Hamuljakovom návrhu (a iste aj iných okolo Spolku) sa spomínané slová vypustili a iné pridali, takže dielo vyšlo s názvom: „Cirillo-Metodiada, víťazská báseň v šesťi spevoch od Jana Hollého, arcibiskupstva ostrihomského kňaza, s pripojením Životopisem svatích Cirilla a Metoda, jako též Bájoslovím pohanskích Slovákov, a Visvetleňím ňekterích slov.“ (K názvu pozri aj list 42, pozn. 7.)
[675] Cirillo-Metodiada vyšla „Literami král. univers. tlačárňe“, ako si to Hollý želal.
[676] Hamuljak sa vzpieral tomu, že jemu Hollý venoval Cirillo-Metodiadu, a to tým viac, že sa ešte čakala finančná pomoc od ostrihomskej kapituly z pozostalosti kanonika Palkoviča.
[677] Ťažko rozhodnúť, o ktorý prípad išlo, lebo vo Visvetleňí k Cirillo-Metodiade je viac podobných prípadov, ako napr. incutiens, munitionem, magnificentia, excommunicatio atď.
[678] Roz. druhý diel Kollárových Národných zpievaniek.
— básnik, prekladateľ latinskej a gréckej poézie, teológ Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam