ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[210] Originál i koncept listu je v LAMS. Na koncepte po boku je táto adresa:

(Preklad: „Veľadôstojnému pánu Jánovi Hollému, horlivému farárovi cirkvi madunickej atď., obzvlášte mi veľaváženému pánovi v Maduniciach.“)

^[211] Hollého Rozličné básňe (1824) vyšli „s predstavenú prozódiú“.

^[212] Hollý príjem Kollárovej Čítanky i Leškovho Elencha potvrdil už predtým v liste kanonikovi Palkovičovi (pozri list 11), domnievajúc sa asi, že knihy sú od neho.

^[213] Historie literatury české Josefa Jungmanna (1773 — 1847), vtedy profesora na pražskom akademickom gymnáziu, vyšla v Prahe 1825.

^[214] Hollého diela (Rozličné básňe, Virgiliova Eneida, Svatopluk) vychádzali u Jelínka v Trnave a boli tlačené švabachom, ktorý sa pôvodne pokladal za slovanské písmo. Počnúc Cirillo-Metodiadou tlačili sa ďalšie diela Hollého v Budíne „literámi Král. univers. tlačárňe“, a to latinkou; výnimkou bol iba tzv. rýmovaný Katolíckí spevňík z roku 1846, ktorý znova vyšiel v Budíne vytlačený švabachom.

^[215] Preklad latinského listu do slovenčiny:

Veľadôstojný pán farár, obzvlášte mi veľavážený pán vlastenec!

Skvelý preklad Básní z Homéra, Ovídia a viacerých iných do našej sladkej materčiny, vyhotovený Vašou Veľadôstojnosťou, a predstavená mu slovenská prozódia vzbudili vo mne a mojich priateľoch, milovníkoch slovenskej literatúry, nezvyčajný pocit lásky a dôvery voči vzácnej osobe Vašej Veľadôstojnosti; na dôkaz toho už predtým sme Vašej Veľadôstojnosti poslali najnovšie plody našej literatúry, a to školskú knihu Čítanka a Elenchus vocabulorum Europaeorum cumprimis Slavicorum Magyarici usus, a teraz pripojene tiež posielame a dávame do daru Históriu literatúry česko-slovenskej, spracovanú slávnym Josefom Jungmannom, humanitným profesorom v Prahe.

To, čo Vaša Veľadôstojnosť ráčila podať v uvedenom diele, sú delikatesy, ktoré v čitateľovi prebúdzajú chuť po ich rozmnožení, a toho, kto ich podal, istým spôsobom zaväzujú poskytovať ich.

Toto a všeobecná verejná mienka, v ktorej s obdivom pozeráme na Vašu vznešenú Veľadôstojnosť, ako aj úsilie napomáhať našu literatúru a pracovať v prospech krajanov dodávajú nám najbezpečnejšiu nádej, že Vaša Veľadôstojnosť v rozvíjaní toho, čo tak šťastne započala na slovenskom Parnase, neustane, ba s tou istou horlivosťou, ako doposiaľ, bude týmto spôsobom ešte viac spolupracovať na povznášaní kultúry a blaha krajanov.

A v tejto dôvere sme sa rozhodli vyzvať Vašu Veľadôstojnosť k spojeniu s nami pri napomáhaní literatúry a zároveň predložiť návrh, či sa Vaša Veľadôstojnosť uráči svoje rukopisné práce vzhľadom na úhľadnejší typ poslať na vytlačenie tunajšej Kráľovskej univerzitnej tlačiarni a okrem toho pri tlači vysloviť súhlas, aby sa namiesto predtým u nás i u bratov Čechov používaných takzvaných švabachových litier, napokon nevyhovujúcich slovanským dielam, použili latinské litery, za ktoré sa aj ich vzhľad i úspornosť viac prihovára a spoločné sú pre viaceré slovanské nárečia, ba začínajú sa zavádzať aj u nás a u Čechov, a čo sa týka dôkladnej korektúry tlače, ktorú preberáme zdarma na seba pri úplnom zachovaní pravopisu pôvodiny, urobiť nás účastnými na starostiach a zveriť nám ich časť.

Napokon odovzdaný do najvzácnejšej priazne, zostávam s osobitnou úctou

Vašej Veľadôstojnosti najponíženejší služobník Martin Hamuljak

V Budíne 20. júla 1826